Výtvarník Marián Vredík považuje tvorbu slovenskej kapely Čisté tvary za výnimočnú a inšpiroval sa ňou natoľko, že sa rozhodol vytvoriť niekoľko videoklipov k skladbám z ich najnovšieho albumu Zem nás chce čistých. „Keď som sa dozvedel, že pripravujú nový album, dostal som chuť urobiť klip, ktorý uvidí aj niekto iný, ako len moji známi,“ spomína Vredík, ktorý sa s tvorbou Čistých tvarov stotožňuje. „Ich texty sú básnické, dajú sa rôzne interpretovať a zároveň majú veľmi konkrétny pocit. Vo vzťahu k hudbe sú rovnocenné a pesničky majú silnú atmosféru.“
Vredík sa rozhodol kapelu osloviť a s textárom a spevákom Jurajom Péčom sa dohodli, že vytvorí niekoľko videoklipov k vybraným skladbám. Prvý klip k piesni Plameň, ktorý dýcham kapelu nadchol a rozhodli sa s výtvarníkom nadviazať spoluprácu. „Dali mi na výber ďalšie pesničky, čo ma veľmi potešilo.“ Členovia kapely sú stotožnení s Vredíkovou výtvarnou interpretáciou ich hudby. „Je veľmi dôležité, aby sme veci vnímali podobne.“
Čisté tvary si budujú silnú vizuálnu identitu. „Páčili sa mi aj ich predchádzajúce videoklipy a nadviazať na ne bola pre mňa tak trochu osobná výzva, rovnako ako spolupracovať s kapelou, ktorá už za sebou niečo má a je mi štýlovo príbuzná.“
Obliekať sa do piesne
Výtvarník nemusí mať hudobný sluch, no mal by vnímať špecifiká muziky. Hudba Čistých tvarov má podľa Mariána Vredíka dobrý dramatický spád a s jej „krivkou“ sa mu dobre pracuje. „Pesnička má štádiá, vždy má nejaký úvod, rozbeh, refrénovité časti sa striedajú s voľnejšími pasážami, má dramaturgickú stavbu. Pri videoklipoch staviam na príbuznosti. Snažím sa vytvoriť analógiu, ale neilustrujem text ani melódiu.“ Podľa neho by mohol byť klip postavený aj na kontrastoch vizuálu a zvuku, čo môže rovnako dobre fungovať.
Najdôležitejšie je pre Vredíka prvé vypočutie skladby a atmosféra, ktorou ho ovalí. „Nikdy si dopredu nepoviem, či chcem, alebo nechcem urobiť príbeh. Snažím sa pochopiť štruktúru pesničky. Čisté tvary sú živelné, odviazané a na druhej strane majú dosť premyslenú štruktúru, preto sa mi s ich hudbou dobre pracuje.“ Štruktúra je dôležitá aj na to, aby hudba s obrazom komunikovala. „Mám viac obľúbených techník a volím ich podľa pocitu, ktorý mám z pesničky. Počítačovú a ručnú animáciu často kombinujem so stop motion animáciou či hranými pasážami,“ prezrádza umelec.
Vredík sa s hudbou zoznamuje postupne. „Istý čas mi trvá, kým odhalím vrstvy, medzistupne a obrazy, ktoré skladba skrýva,“ jednotlivé nápady podľa neho neprídu naraz, vzniká to postupne. „Keď sa do tvorby príliš zahĺbim, neustále sa vynárajú nové a nové riešenia, varianty.“ Vychádza však z počiatočného pocitu a nápadu, v procese tvorby ho potom, prirodzene, mení.
Konkrétna hudba, na ktorú vytvára videoklip, ho musí baviť. „Nemá pre mňa význam robiť klip bez osobného zaujatia. Keby ma oslovil niekto, koho hudba ma nezaujíma, nešiel by som do toho ani za peniaze. Radšej by som svoj čas strávil inak.“ Vredík vníma videoklipy ako autorské práce. „Nechcem len ,použiť' niečiu hudbu, je pre mňa dôležité, aby s ňou moje nápady komunikovali, no určite do toho vkladám seba, istý autorský názor.“
Foto: archív M.V.
Pre výtvarníka je dôležité, aby mu divák rozumel, no nesnaží sa na neho za každú cenu naliehať s odkazom. „Nikdy si vopred neurčím koncept, vzniká to spontánne. Na začiatku mám vždy pocit, nie myšlienku. Racionálne prvky sa do toho dostávajú postupne. Niekto, naopak, vychádza z hesla, príbehu alebo prvku, ktorý chce zapracovať.“ Vredík sa snaží do diela zašifrovať metafory a odkazy medzi riadkami, zostáva v symbolickejšej rovine, čo žánru videoklipu vyhovuje.
Práca s príbehom je spontánna. „Klip k piesni Obloha iných časov, na ktorom momentálne pracujem, bude príbehový, ostatné klipy sú poskladané z akýchsi útržkov, ktoré sa medzi sebou ,rozprávajú'. Výnimkou je animovaný klip ku skladbe Dýchať síru, ten je naratívnejší,“ vysvetľuje Vredík.
Videoklip je krátky film a vyžaduje aspoň minimálnu scenáristickú prípravu. Vredík sa scenára nedrží zubami nechtami, pretože práve omyly, ktoré pri tovrbe vznikajú, často pohnú veci pozitívnym smerom. „Vždy si urobím story board, aj keď by to zrejme šlo aj bez toho. Pri klipe k skladbe Z minulých tiel som napríklad postupoval bez story boardu, pretože pri koláži je dôležitá improvizácia a je zaujímavé hľadať analógie.“
Keď je videoklip rovnocenná súčasť hudby
Vzťah Mariána Vredíka a Čistých tvarov nefunguje na princípe zákaziek a uzávierok. Výtvarník svoje nápady konzultuje s členmi kapely a aj keď zasahujú len minimálne, ich postrehy sú pre jeho tvorbu podnetné. „Mnohé si ako nehudobník často nevšimnem. Napríklad upozornia na to, že istá zvuková pasáž je otvorenejšia a môj obraz je uzavretý a podobne.“ Kapela sa tiež nebojí jeho impulzov. „Klip k skladbe Plameň, ktorý dýcham má pasáž, kde som dostal nápad vypustiť zo zvuku nástroje a ponechať len spev. Nezamietli to, naopak, upravili túto pieseň aj na albume.“
Vredík na začiatku spolupráce vysvetlil Jurajovi Péčovi svoju autorskú predstavu. „Ukázal som mu viaceré techniky animácie a on vybral stop motion animáciu, čo sa nakoniec veľmi dobre hodilo k piesni Plameň, ktorý dýcham.“
Prácu na tomto videoklipe napokon prepojil s osobnou témou diplomovej práce, ktorou končil štúdium na VŠVU. „Riešil som v nej tému vlastnej minulosti, súvis môjho života so životom mojich predkov.“ Klip situoval do prostredia starej školy v dedine Žihľava, kde jeho starí rodičia takmer celý život učili a žili. „Škola je už tridsať alebo štyridsať rokov zatvorená a opustená. Na kameru som pozbieral pachute toho priestoru, snažil som sa zachytiť chátrajúcu atmosféru a pomocou stop motion animácie som priestor modifikoval,“ približuje proces vzniku Vredík, ktorému s kamerou často pomáha Vladimíra Hradecká a brat Ivan Vredík.
Krátke filmy Vredíkovho otca, amatérskeho filmára, sa stali podnetom pre vytvorenie videoklipu k skladbe Z minulých tiel. „Ten klip považujem za iný, ako všetko, čo som doteraz vytvoril. Predtým, ako mi Čisté tvary poslali túto pieseň, som mal v hlave koncept na found footage film zostrihaný z otcových filmov. Montážou som chcel vyskladať nový príbeh. Pieseň z Minulých tiel mi na to napokon výborne zapasovala. Je presne o tom, čo som mal v hlave.“ Otcove filmy sa snažil uchopiť ináč a nanovo ich interpretovať.
Jednotlivé klipy, ktoré Marián Vredík pre kapelu vytvoril, sú síce formálne odlišné, no isté prvky sa v nich opakujú. „Celým albumom Zem nás chce čistých sa nesie motív prírody a v každom klipe je zastúpený.“ Aj keď možno jednotlivé videoklipy môžu pôsobiť rôznorodo, sú podľa autora spojené jemnou reťazou.
„Klip je v podobnej situácii ako komiks. Tiež je vnímaný ako nízke umenie, pritom ten žáner má do seba omnoho viac, nie je len mainstreamovým produktom,“ vysvetľuje Vredík. Pre fanúšikov skupiny sú podľa neho klipy dôležité.
„Verím, že klipy môžu prostredníctvom filmových festivalov, kde sa premietajú, pomôcť kapele preniknúť do nového prostredia. Aj keď viem, že len málokto si po festivale vyhľadá filmy, ktoré tam videl.“
Čisté tvary zapojili výtvarníka aj počas nedávnych slovenských koncertov. „Z klipov som vytvoril vizualizácie a tie som premietal. Tieto videoprojekcie mali viac-menej atmosférický feeling a uvoľnenú dramaturgiu, na rozdiel od klipu.“ Nešlo však o vídžejing, projekcie mal Vredík vopred pripravené. „Pri vídžejingu platia isté rovnaké pravidlá ako pri klipe, ale v zásade je to dosť odlišné. Podstatný rozdiel je v tom, že vídžejing prebieha live a klip je uzavretý,“ dodáva Vredík.
