„Kreatívny umelec pracuje na svojich ďalších kompozíciách, pretože nie je spokojný s tými predošlými,“ hovoril jeden z najväčších hudobných skladateľov 20. storočia Dmitrij Šostakovič, ktorý bol známy tým, že svoje skladby písal s ľahkosťou a len málokedy ich prerábal. Tento rok si pripomenieme 110. výročie narodenia ruského hudobného génia a patriota. Zanechal po sebe viac ako 150 prác vrátane 15 sláčikových kvartet. Práve tie tvoria dramaturgiu koncertov s názvom Šostakovič/110/15/2016.
Myšlienka usporiadať sériu koncertov venovanú Šostakovičovým kvartetám vznikla ešte minulý rok, keď sa z časových dôvodov britské zoskupenie Brodsky Quartet, ktoré spolupracovalo s hudobníkmi ako Björk či Paul McCartney, nemohlo zúčastniť na festivale Konvergencie. S návrhom usporiadať v tomto roku sériu koncertov zo zameraním na Šostakoviča prišiel Daniel Rowland z Brodsky Quartet, a hoci sa zdal tento projekt organizátorom náročný, získala si ich jeho príťažlivosť. Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave zaznie počas troch dní, od piatka 5. februára do nedele 7. februára, sedem hodín Šostakovičovej hudby v podaní Brodsky Quartet.
Manželka Dmitrija Šostakoviča povedala o jeho sláčikových kvartetách, že sú denníkom, do ktorého skladateľ „vpisoval príbeh svojej duše“. S ich tvorbou začal už ako zrelý skladateľ, keď mal 32 rokov. „Je tam zapísaný nielen jeho hudobný vývin, ale sú aj odrazom toho, čo prežíval, čím prechádzal spoločensky, ale aj osobne,“ vraví Jozef Lupták, riaditeľ festivalu Konvergencie. Pätica koncertov uvedie kvartetá v chronologickom poradí s menšími zmenami.
Šostakovič bol kontroverznou osobnosťou. Počas komunizmu v Rusku prežíval oslavné chvíle, ale aj kruté pády, keď v roku 1936 novinová recenzia po premiére opery Lady Macbeth Mcenského okresu označila operu za primitívnu a vulgárnu. Publikum bude mať možnosť intenzívne prežívať pocity a myšlienky veľkého ruského skladateľa aj krátko pred jeho smrťou. Na nemocničnom lôžku vytvoril svoje posledné 15. kvarteto. „Prežíval istú vnútornú nervozitu, ktorá je zachytená v jeho hudbe, ale zároveň mám pocit, že si vedel aj robiť žarty. Bol prinútený spraviť režimu po vôli, a to je tiež zaznamenané v jeho dielach,“ vysvetľuje Lupták. „Čím viac rastú čísla jednotlivých kvartet a blížia sa ku koncu jeho života, tým viac sa zaoberá zmyslom života, smrťou a existenciou samotnou. V posledných dielach je to výrazne cítiť. Hovorí o smrti niečo v tom zmysle, že keď človek žije vo vedomí toho, kam smeruje, potom vie lepšie vidieť aj každý deň svojho života.“
