Miles Davis: Čarodejník s trúbkou

„Keď pri sebe nemám trúbku, cítim sa akoby som nebol,“ priznal Miles Davis, čestný člen rokenrolovej siene slávy a jeden z najväčších džezových hudobníkov všetkých čias. Na scéne sa objavil v polovici 40. rokov a tvoril až do predčasnej smrti v roku 1991.

S hudbou bol zrastený od detstva, rodák z Altonu v Illinoise dostal svoju prvú trúbku, keď mal dvanásť rokov a už ako tínedžer vystriedal mnoho džezových kapiel. 

Vášeň pre hudbu ho odlákala priamo do centra džezu New Yorku. Dostal štipendium na Juilliard School of Music, viac času ako v škole trávil v džezových baroch, kde sa zoznámil so zložitejším a rytmickejším bratom džezu – s beabopom. 

Klasická podoba džezu pre Davisa stratila význam a jeho školou sa stali džezové kluby. Vystupoval s Charliem Parkerom a ďalšími veľkými hudobníkmi. Koncom 40. rokov založil svoju prvú kapelu a vytvoril vlastný štýl – utlmený "cool džez”.

  Po debutovom albume Birth of cool, prišiel Miles Ahead, podľa ktorého je pomenovaná aj filmová dráma inšpirovaná Davisovým životným príbehom. Na ďalších významných albumoch Porgy and Bess a Scetches of Spain je Miles už vyprofilovaným hudobníkom, jeho trúbka mala špecifický zvuk aj vďaka povestnému „dusítku“. 

Bluesový mág sa nechával unášať zvukmi sveta svojhlavo, rytmus vytušil inštinktívne a skladby aj vďaka jeho trúbke nadobúdali premenlivú atmosféru. Hral sa so žánrami, soul, džez i blues posúval vždy o krok vpred, nasával rôzne vplyvy a vždy si udržal náskok. Neuspokojil sa, spolupracoval s džezmenmi i orchestrom.

Zlom v jeho kariére nastal na sklonku 50. rokov, keď nahral album Kind of blue, na ktorom spolupracoval s Jonom Coltraneom či Billom Evansom. Je minimalistickejší a vytvoril na ňom nový štýl nazývaný modálny džez: odpútanie sa od melódie dovolilo hudobníkom lámavo improvizovať.

Absolútnej improvizácii prepadol s hudobnými osobnosťami Herbiem Hancockom, Tonym Williamsom, Wayenom Shorterom a Ronom Carterom. Tá istá skladba bola v ich podaní zakaždým iná, jej štruktúru menili celkom spontánne. 

Davis miloval chuť melódie, považoval ju za esenciu dobrej skladby. V sedemdesiatych rokoch ho zlákal funk a rock, no zďaleka neexperimentoval len v hudbe. Jeho život sa spájal s drogami a komplikovanými milostnými vzťahmi.

3 krát Miles Davis:

• Kind of blue považujú za najvplyvnejšiu džezovú nahrávku všetkých čias
• Hudobníkovi je venovaná životopisná snímka Davis Ahead. 
• Okrem hudby mal dobrý nos aj na módu.