Huslistku Ivanu Pristašovú, ktorá sa vtedy postarala o sláčikové party, tentoraz vystriedala až štvorčlenná formácia Mucha Quartet. Rózsa si kvarteto nevybral náhodou, Marek Brezovský vraj sláčiky miloval. „Mucha Quartet je pre nás novou inšpiráciou,“ priznal na koncerte.
Začiatok piatkového koncertu sa trošku posunul. Kto však videl záznam z turné Hrana, vie, že hudobníci si ten správny čas na príchod aj tak vždy vyberajú sami. Na scéne sa po chvíli objavili Oskar Rózsa, Vladislav „Slnko“ Šarišský, Martin Valihora a Marek Ormandík. Množstvo nástrojov a len traja hudobníci a jeden výtvarník? Potenciál pódia stále nebol využitý celkom naplno. Sláčiková časť, gitara a basgitara odložené bokom ešte len čakali na svoju príležitosť a dotyk muzikantskej ruky. Všetko nasvedčovalo tomu, že koncert postupne naberie na intenzite.
Odzneli aj novinky
Potlesk od publika bol, naopak, intenzívny už od samého začiatku. Nadšený dav privítali novinky Dýcham a Hľadáme z pripravovaného albumu, ktorý obsahuje doteraz nevydané skladby Mareka Brezovského. Tieto piesne premiérovo hudobníci uviedli už počas bratislavského koncertu v Starej tržnici minulý rok v novembri. Slová do úst Oskara Rózsu, ktorý novinky odspieval, vložila Mirka Brezovská, Marekova sestra, ktorá sa textársky podieľala aj na albume Hrana.
S príchodom zvyšku muzikantov na scénu si už každý nástroj našiel svojho majiteľa. Basgitary sa nechopil nikto iný ako Marek Minárik. Napriek tvári permanentne zakrytej vlasmi všetci spoznali aj mladého gitaristu Adama Mičinca, ktorý s Hranou vystúpil už počas novembrového koncertu. Štyri prázdne stoličky obsadilo sláčikové kvarteto a rovno pri príchode pozmenili ráz takmer desaťminútovej piesne Holičova výpoveď. Sláčiková nádielka skladbám Mareka Brezovského neuškodila, ale v konečnom dôsledku viac vynikla len pri niektorých skladbách, napríklad rezkejších častiach Cigánskej či baladickom Anjelovi.
Bez prekvapení to nejde
Na spev Rózsa opäť nebol sám. Pomocníkov mal hneď niekoľko. Okrem Šarišského, bez ktorého by Anjel už nemal tú správnu atmosféru, vytiahol vysoké tóny piesne Lano estakádo Igor „Ajdži“ Sabo. Svoju novú podobu dostala (nielen vďaka rozvetvenej sláčikovej rodine) aj ikonická Niekde zvoní hrana. „Poď do môjho sveta, u mňa vládne slnko peace,“ spievala dosiaľ najmladšia interpretka projektu, malé dievčatko, ktoré si Rózsa pozval z Banskej Štiavnice. Hudobníci v tom mladučkú speváčku dlho nenechali samú. Opäť sa na scéne objavil „Ajdži“ Sabo, ale aj Erich „Boboš“ Procházka, ktorý čaroval na ústnej harmonike už počas piesne 68. Inštrumentov sa na pódiu (na konci aj mimo neho) zišlo naozaj dosť, novinkou bol aj zvuk tradičnej slovenskej fujary.
A ako v ľuďoch vznikal hudobný zážitok a radosť z poctivého muzikantstva, v pozadí opäť vznikalo výtvarné dielo inšpirované energiou na pódiu. O vizuálny dojem sa opäť postaral Marek Ormandík – výtvarník, ktorého diela len nedávno odmietli vystaviť v sídle Európskej komisie. Možno nebola náhoda , že koncertná maľba až nápadne pripomínala jeden z jeho vyradených obrazov s názvom Trest. Ormandík je takisto autorom obalu pre limitovanú edíciu vinylových platní, ktoré budú okrem všetkých známych piesní obsahovať aj raritné nahrávky. Niekde zvoní hrana na ňom dokonca odznie v originálnom podaní Mareka Brezovského, ktorého hlas počas koncertu v Karlovej Vsi niekto zachytil na diktafón. Bratislavský koncert mal byť symbolickým krstom nového vinylu, ktorý vyjde v náklade 500 kusov.
Dav stojaci pred pódiom čakalo na záver aj malé prekvapenie. Počas punkovej Košuľenky spustili z vyvýšenej tribúny svoju hru na trúbky traja muzikanti, ktorí sa tam medzičasom ukryli medzi ľuďmi. Rózsa kričal „raz, dva, tri a… “, čo bol signál nielen pre trúbky, ale aj pre plný klub MMC, aby spustili spoločné na na na. Posledné skladby koncertu sprevádzané búrlivým potleskom divákov na tribúnach postavili na nohy hneď niekoľkokrát.
Hudba Mareka Brezovského si vďaka projektu Hrana nachádza stále viac fanúšikov. Koncert bol iný ako ten spred piatich rokov, ale je to len výsledkom prirodzeného posunu vpred a práce, ktorá za hudobníkmi stojí. Nové aranžmány v podobe Mucha Quartet boli príjemným doplnkom, no je to stále hlavne hudba Mareka Brezovského oživená pôvodnou formáciou, ktorá fanúšikov stále ťahá na koncerty. A stále aj bude. Najbližšie si ju budú môcť ľudia vychutnať počas koncertu v košickej Tabačke Kulturfabrik v utorok 24. mája.
