David Harrington z Kronos Quartet: Nepremýšľam v slovách, ale skrz sláčiky

Kronos Quartet sa od svojho vzniku vypracoval na jedno z najznámejších sláčikových telies sveta. O jeho kvalitách sa môžu ľudia presvedčiť už piatok 19. augusta vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave, kde kvarteto odohrá koncert v rámci festivalu Viva Musica! Viac o začiatkoch, ale aj o hudbe, ktorú šíri do sveta, prezradil jeho zakladateľ David Harrington.

18.08.2016 14:00
Kronos photographed in San Francisco, CA March... Foto:
Kronos Quartet v súčasnom zložení. Zľava: Sunny Yang (violončelo), Hank Dutt (viola), David Harrington (husle) a John Sherba (husle).
debata

Na váš prvý koncert v Seattli v roku 1973 prišlo iba zopár ľudí, väčšinou rodinní príslušníci. Neboli ešte ľudia na Kronos Quartet pripravení?
V hľadisku sedelo presne deväť ľudí. Bolo tam viacero faktorov. V prvom rade to, že naša skupina vznikla len pár mesiacov pred koncertom, a navyše sme hrali program, ktorý ešte nikto iný nehral. Boli sme veľmi mladí a nikto o nás nepočul. Niekde sme museli začať.

Ako si na ten koncert spomínate?
Na jednu vec si spomínam najviac. Bolo to po koncerte (mimochodom, bol to vôbec prvý koncert sláčikového kvarteta, ktorý navštívila moja žena). Na ceste domov sa ma spýtala, ako je možné, že medzi skladateľmi nie sú žiadne ženy. V tom momente som si uvedomil, že naozaj nepoznám ani jednu skladateľku. Ona vyrastala na hudbe Joan Baezovej, takže to, že medzi skladateľmi nie sú ženy, bolo pre ňu veľmi zvláštne. Z toho večera som si vzal to, že vo svete hudby sa dá ešte mnoho vecí dokázať. A jednou z nich bolo vypátrať, na čom pracujú ženy skladateľky.

K založeniu kvarteta vás inšpirovala skladba Black Angels od Georgea Crumba, ktorá bola svojho času reakciou na vojnu vo Vietname. Zaujala vás aj pre svoje politické stanovisko?
Dúfal som, že raz takú hudbu nájdem. Keď som tú skladbu počul po prvý raz, ako mladíkovi, odporcovi vojny, mi dala odpovede na množstvo otázok. Po jej vypočutí som vedel, čo budem robiť. Ak sa ma pýtate, či za tým bolo politické stanovisko… Pre mňa áno, pre skladateľa? To by ste sa museli spýtať jeho. Nedávno sme hrali hudbu sýrskych hudobníkov, malijských hudobníkov, jednoducho hudbu z rôznych kútov sveta. V hudbe sa vždy nachádza nejaké stanovisko.

Je to aj skvelá reakcia na politiku Donalda Trumpa.
Nemôžem súhlasiť viac. Donald Trump je hanba nielen pre Ameriku, ale pre každého, kto sa snaží ľudí spájať a kto oslavuje rozmanitosť života.

Neskôr ste hrali pieseň Purple Haze od Jimiho Hendrixa, čo určite nie je súčasť klasického repertoáru sláčikového kvarteta. Pamätáte si na reakcie po jej odohraní?
V prvom rade, celá tá myšlienka, čo je klasické, čo nie… To je niečo, čo ma nikdy neťažilo. Nepozerám sa na hudbu tak, že má zmysel len v rôznych koncertných sálach, kluboch či operách. Hudba je tak obšírna a slobodná, že je jedno, kde ju nájdeme a kde si ju vypočujeme.

Podľa vás teda nie je rozdiel medzi klasickou a neklasickou hudbou?
Vysvetlím vám, ako Kronos Quartet začal hrať Purple Haze. Začiatkom 80. rokov sa americká spoločnosť obávala, že všetky naše orchestre a kultúrne inštitúcie zbankrotujú, bojovali o prežitie. Ja som si hovoril: Toto je nemožné, nikdy som nehral Svätenie jari od Igora Stravinského. Tak som si povedal: OK, musíme zohnať mladého skladateľa. On urobí svoju verziu tej skladby, aby sme ju mohli zahrať. Dlho som premýšľal o tom, čo urobiť, ak si publikum vypýta po skladbe prídavok. Zvažoval som všetko, čo som kedy počul, a zrazu mi svitlo, zahráme Jimiho Hendrixa. A tak sme začali hrať Purple Haze – ako prídavok k Sväteniu jari. Kritiky potom písali, že Kronos podvracia hudbu, ako si mohli dovoliť zahrať to v tejto koncertnej sále atď. Pre mňa to bolo neuveriteľne prirodzené, nesnažil som sa nič podkopávať. Dospieval som s hudbou Jimiho Hendrixa a pre mňa to bol veľký virtuóz.

Máte vôbec nejaké limity? Je hudba, ktorú by ste nezahrali?
Chcem, aby moja predstavivosť zostala voľná, otvorená. Ktovie, čo si vypočujem najbližšie. Môže to byť čokoľvek, uspávanka, ktorú niekto spieva svojmu dieťaťu, alebo niečo iné. Je úžasné stále nachádzať nové veci. Neviem povedať, čo ma zláka zajtra, ale snažím sa byť na to pripravený.

Skladať hudbu pre sláčikové teleso je podľa vašich slov veľmi intímne. Prečo je dôležité až takéto osobné prepojenie so skladateľom?
Prvýkrát som počul hudbu sláčikového kvarteta, keď som mal 12 rokov. Zanechalo to vo mne akýsi vnútorný hlas, zvuk. Ako som vyrastal, uvedomil som si, že jediné, čo chcem, je robiť ten zvuk. Je to zvuk, ktorým premýšľam. Moje myšlienky nie sú vyjadrené v slovách. Premýšľam skrz sláčikové kvarteto, skrz dvoje huslí, violu a čelo. Keď pracujeme so skladateľmi, vyhľadávam práve ľudí, ktorí vnímajú ich vnútorný „zvuk“. A zároveň dúfam, že pre nás budú písať a sprostredkujú nám túto osobnú hudobnú skúsenosť, ktorú nikto iný predtým nepočul. Nájsť u nich ten „zdroj“ – to je naša práca. Niekedy sa cítim ako archeológ, ktorý hľadá starodávne kosti skryté v skalách.

Projekt Fifty for the Future, na ktorom spolupracujte s renomovanými skladateľmi, je akýmsi "tréningovým materiálom“ pre mladých hudobníkov, ktorí sa chcú zdokonaliť v repertoári 21. storočia. Ako projekt pokračuje?
Je to päťročný projekt. Keď ho skončíme, dúfame, že vznikne mozaika zložená z 50 kúskov. Bude to 50 rôznych spôsobov, ako sláčikové kvarteto môže znieť. A skladby budú dostupné pre každého, kto by ich chcel hrať. To je hlavná myšlienka. V súčasnosti je to 5 diel, ktoré si môžete voľne stiahnuť, vypočuť, slobodne zahrať. Do októbra bude k dispozícii ďalších päť kúskov. Je vzrušujúce, že tých prvých päť diel sa už hrá po celom svete.

Niektoré skladby zahráte aj tu. Ktoré vyberiete?
Budeme hrať určite niečo z diela Sunjata's Time od skladateľa Fodé Lassana Diabaté z Mali. Je to jednoznačne jeden z najúžasnejších hudobníkov, akého sme kedy stretli.

Často nahrávate aj hudbu k filmom. Ako napríklad vyzerala vaša spolupráca s post-rockovou kapelou Mogwai k filmu Fontána?
V tomto prípade Clint Mansell napísal hudbu, Mogwai nahrali ich party a my sme potom nahrali tie svoje. Stretávali sme sa iba virtuálne. Bola to spolupráca, ktorá vznikla vďaka technológii.

Režisér Darren Aronofsky v súčasnosti pracuje na novej snímke. Hudbu by mal opäť zložiť Clint Mansell. Už vás oslovil na spoluprácu?
Ešte som o tom nepočul. Ale je možné, že mi zavolá v blízkej budúcnosti.

Počas svojej viac ako 40-ročnej existencie Kronos Quartet vydal viac ako 50 nahrávok a odohral tisíce predstavení. Špecializuje sa najmä na súčasnú hudbu, ich repertoárom prešlo viac ako 850 diel. Okrem diel z pera velikánov 20. storočia a súčasných skladateľov, môžeme na ich koncertoch počuť aj diela džezových hudobníkov. Spolupracujú aj s mnohými známymi skladateľmi, napríklad americkými tvorcami minimalistickej hudby Terrym Rileym a Philipom Glassom. Do ich portfólia prispeli aj osobnosti ako David Bowie, Tom Waits či Paul McCartney. Mnohých fanúšikov k sláčikovému telesu zo San Francisca priviedla filmová hudba. Azda najznámejšou sa stala spolupráca so skladateľom Clintom Mansellom vo filme Requiem za sen (2000) či Fontána (2006).

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jimi Hendrix #Viva Musica! #Kronos Quartet #David Harrington #George Crumb #sláčikové kvarteto #Fifty for the Future #Clint Mansell #Requiem za sen #Fontána