Marika Gombitová, princezná aj dievča do dažďa, oslavuje 60 rokov

Krehkosť je často definovaná ako vlastnosť niečoho, čo sa ľahko zlomí, čo je veľmi zraniteľné a poddajné. Na druhej strane sa zvykne hovorievať, že výnimka potvrdzuje pravidlo, a tým získava punc jedinečnosti. Marika Gombitová je výnimkou, ktorá rezonuje dodnes. Za zdanlivo nevinným a jemným zjavom sa skrýva silná osobnosť s ešte silnejším hlasom, ktorá dokáže bojovať aj s nepriazňou osudu. Významná osobnosť slovenskej populárnej hudby v pondelok oslavuje 60. narodeniny.

12.09.2016 12:00
Marika Gombitová Foto: ,
Speváčka Marika Gombitová počas vystúpenia v programe Úsmev ako dar v roku 2014.
debata (1)

Ako zvykne vyzerať tradičný narodeninový deň Mariky Gombitovej? Nesmie chýbať televízny muzikál Neberte nám princeznú, jeho sledovanie v tento deň je pre ňu už akoby rituálom. „Priznám sa, že si pri ňom aj poplačem. Pre niečo si ho však musím vždy pozrieť, niečo ma núti vrátiť sa k nemu,“ povedala pred rokmi v rozhovore pre Pravdu.

V dnes už kultovej snímke s hudbou Deža Ursiniho a textami Jána Štrassera si zahrala po boku Miroslava Žbirku či Marie Rottrovej. Muzikál vznikol v roku 1980, teda v roku, ktorý život speváčky ovplyvnil zásadným spôsobom. Keď sa v koncom novembra vracala z koncertu v Brne, následkom autonehody ochrnula od siedmeho stavca nadol. Osud zasiahol, bolo už neskoro hovoriť si, keby bolo keby. Predsa len to bol ten istý osud, vďaka ktorému vyrastala v muzikálnej rodine a neskôr stretla Janka Lehotského, ktorý výrazne ovplyvnil vzostup jej kariéry.

Z košického plesu do Bratislavy

Marika Gombitová sa narodila v malej dedinke Turany nad Ondavou na východe Slovenska v robotníckej rodine. A práve tam siahajú jej muzikantské začiatky. „Celkovo to bolo pre mňa inšpiratívne prostredie, ale, predovšetkým, bol to môj otec. Hrá na husliach, na klavíri, na organe – a krásne spieva. Aj v rodine hovoria, že talent som zdedila po ňom a som mu za to veľmi vďačná. Boli sme vôbec muzikálna rodina a ja som si od malička obľúbila klavír – chodila som naň aj do ľudovej školy umenia,“ spomínala pre Pravdu.

Hranice rodnej dediny pomyselne prekročila už v dvanástich rokoch, keď ju brat zobral do Stropkova, aby sa pripojila k amatérskej skupine Matador. Okrem praxe chcela vyštudovať aj teóriu, no po tom, čo ju neprijali na konzervatórium, odišla do Košíc študovať na strojnícku priemyslovku.

Už v druhom ročníku začala spievať s kapelou Profily, kde sa „profilovala“ ako speváčka, ktorá sa rozhodne nešetrí – v jej repertoári nesmela chýbať jej obľúbenkyňa Janis Joplinová, na ktorej výšky si trúfne len málokto. Neskôr skúšala šťastie v orchestri Júliusa Olajoša, s ktorým raz v spievala aj na košickom plese športovcov…

V tom čase ešte nevedela, že ples cielene vyhľadá aj Janko Lehotský, ktorý dostal avízo, že v Košiciach vraj spieva veľmi šikovné dievča. Počas celého koncertu stál pod javiskom a následne, presvedčený o tom, že nemeral cestu zbytočne, ponúkol Marike Gombitovej miesto v kapele Modus. Prikývla a vycestovala na západ do hlavného mesta. Spolu s ňou sa v roku 1976 naspäť do Modusu vracia aj jeho pôvodný člen Miroslav Žbirka. Kapela prežíva svoje najúspešnejšie obdobie, v ktorom sa pravidelne objavuje na popredných miestach československých hitparád.

Má to na svedomí aj tvorivá osobnosť Janka Lehotského, ktorý sa okrem cover verzií úspešných hitov zameral aj na pôvodnú tvorbu. Ako autor hudby spolupracoval s textármi ako Boris Filan, Ľuboš Zeman či Kamil Peteraj, ktorý sa neskôr stal aj dvorným textárom Mariky Gombitovej. Sama speváčka však musela na svoju príležitosť vyčkať. Aj keď si bol Lehotský vedomý jej talentu, čakal, kým hudobne aj spevácky dozrie.

„Sprvu som hrala najmä na conga (bubnový hudobný nástroj, pozn. red.), bola som z toho chvíľami nešťastná a hovorila Lehotskému, aby mi už konečne dal nejakú pesničku a on len: ,Maruška, vydrž, príde čas.‘ Mal pravdu, lebo som ešte nebola dobrá, “ priznáva speváčka na svojej oficiálnej webstránke. No už rok po príchode do Modusu spievala s kapelou na festivale Bratislavská lýra, kde si s piesňou Úsmev vybojovali prvé miesto. Ďalší rok nato vyhráva lýru už samostatne. S piesňou Študentská láska boduje nielen v domácej, ale aj v zahraničnej súťaži. Úspech prišiel aj v roku 1979. Jej skladba Vyznanie vtedy získala striebro, no nadčasovosť a intenzitu precítenej skladby vedia diváci oceniť aj dnes.

Po diváckom hlasovaní v programe Hit storočia (2007) pieseň Vyznanie vyhlásili za najväčší hit slovenskej populárnej hudby 20. storočia. Medzinárodný úspech jej prinieslo víťazstvo na medzinárodnom piesňovom festivale Intervízie v poľskom Sopote v roku 1980.

Ústup a návrat

Po ťažkej autonehode sa špekulovalo o tom, či sa opäť vráti na scénu, no všetky pochybnosti vyvrátila dojemným vystúpením na Bratislavskej lýre v roku 1981, kde zaspievala piesne Prstienky z trávy a Tajomstvo hier. K dvom predchádzajúcim sólovým albumom, Dievča do dažďa (1979) a Môj malý príbeh (1981) pribudol napokon Slnečný kalendár (1982). Okrem neho po nehode vydala ešte ďalších šesť sólových albumov, v rámci ktorých spolupracovala s menami ako Laco Lučenič, Vašo Patejdl, Karel Gott, Andrej Šeban či jej dlhoročný priateľ Miroslav Žbirka.

Marika Gombitová ešte pred nehodou v roku 1980. Foto: Peter Procházka
Marika Gombitová Marika Gombitová ešte pred nehodou v roku 1980.

Na verejnosti sa síce koncertne objavovala už pomenej, no pravidelne sa zúčastňovala rôznych televíznych programov či charitatívnych koncertov. Čím viac sa sťahovala do úzadia, tým viac sa o ňu začali zaujímať bulvárne médiá. Keď sa v roku 2000 objavila na odovzdávaní cien Slávik, vyvrátila mýty sprevádzajúce dlhú absenciu pred publikom. „Mám stále úžasnú potrebu komunikovať s ľuďmi, potrebujem ich k svojmu životu. To, že ma dlho nikde nebolo vidno, má prostú príčinu – prídem všade tam, kde mi pripravia podmienky. A tieto veci nezávisia odo mňa,“ povedala vtedy pre Pravdu s tým, že občas jej vystúpeniu bránia aj obyčajné schody.

Marika Gombitová neskôr strávila dvanásť rokov v ústraní. Neúčinkovala v televízii, nekoncertovala ani sa neobjavovala na verejnosti. Počas tejto odmlky fanúšikom ponúkla dve nové pesničky. Skladbu Tak som chcela všetkých milovať nahrala v roku 2007, predtým ju na spoluprácu opäť presvedčil Miroslav Žbirka, keď po skladbe Nespáľme to krásne v nás (2001) spoločne naspievali dueto Tajnosľubná (2005).

Na televízne obrazovky sa Marika Gombitová vrátila v decembri 2014. So svojím najväčším hitom Vyznanie vystúpila v dvoch programoch. O rok neskôr ponúkla fanúšikom skladbu Ten príbeh za náš sen stál, ktorá bola piesňou k rozprávke Sedem zhavranelých bratov.

Už čoskoro sa Marika Gombitová opäť vrá­ti na koncertné pódiá. Na svoje turné Road to Abbey Road, ktoré sa začína už 16. septembra v Prahe, ju pozval Miroslav Žbirka. Spoločne sa predstavia 20. septembra v Bratislave a 22. septembra v Košiciach. Na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave zase 12. októbra zaznie veľký narodeninový koncert, kde Marika Gombitová vystúpi v spoločnosti hudobníkov, ktorí formovali jej 40-ročnú kariéru.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Dežo Ursiny #Slávik #Vyznanie #Bratislavská lýra #Miroslav Žbirka #Marika Gombitová #Modus #Kamil Peteraj #Sedem zhavranelých bratov #Neberte nám princeznú #Janko Lehotský #Hit storočia #Dievča do dažďa #Profily