Foto: BHS
Prím hrá precízna interpretácia
nedeľa 20. novembra, 10.30
História slovenských vokálnych telies, výnimočné interpretačné skúsenosti aj široký repertoárový záber sa nerozlučne spájajú s menom Ladislav Holásek. Vedenie Speváckeho zboru mesta Bratislavy, ktorý slávi 45. výročie vzniku, prevzal dirigent a zbormajster v roku 1977. Postupne vybudoval v rámci telesa široký repertoár, zahŕňajúci domácu aj zahraničnú a capella tvorbu rôznych štýlových období, ale aj vokálno-inštrumentálne diela slovenskej a svetovej tvorby
Aj odborná kritika oceňuje precíznu interpretáciu i zvládnutie technickej stránky diel, o čo sa Ladislav Holásek vždy usiloval. Za umelecký prínos získal viaceré ocenenia a vyznamenania. So Slovenským komorným orchestrom uvedie Janáčkovu Suitu pre sláčikový orchester a Haydnovu Theresienmesse B dur s Evou Šuškovou, Teréziou Kružliakovou, Martinom Gyimesim a Borisom Prýglom.
Foto: BHS
Melodráma o bombardovaní Apolky
nedeľa 20. novembra, 16.00
„Minulosť aj s jej duchmi sa neprestajne vytvára v opare nad Dunajom,“ hovorí Marek Piaček. Skladateľ, interpret a pedagóg, pre ktorého sú autorskou výzvou najmä multimediálne projekty. Skutočnosť, že roky žije v blízkosti bývalej Apolky, stála za vznikom Apolloopery (20. novembra).
„Po celý čas zdevastované a opustené pozemky vyvolávali v osamelom chodcovi strach, obavy… Možno to bola archetypálna bázeň,“ pokračuje. Napokon, odmalička vraj počúval o Apolke strašné historky. Autor priznáva, že príbehy konkrétnych ľudí, ktorých osudy súviseli s krátkymi dejinami bratislavskej rafinérie, spolu s konkrétnymi faktami spoznával až pri práci na melodráme o jednom bombardovaní pre zbor, herca a dva trombóny.
Do deviatich obrazov diela zakódoval oblúk od „idyly“ Mlynských záhrad, na mieste ktorých koncom 19. storočia rafinéria v Bratislave vyrástla, až po „chlad“ sklenených mrakodrapov, ktoré sa na jej mieste dnes dvíhajú. Dramatickým vrcholom je, samozrejme, tragický 16. jún 1944, keď sa na Apolku zniesol hustý dážď bômb.
V dejovej línii sa Marek Piaček opiera o reálne správy zo života viacjazyčného mesta najmä v čase medzi dvoma vojnami. Každodenný život konfrontuje s vypätými okamihmi, archívne materiály s výpoveďami svedkov, dobovou poéziou či prózou aj autorskými alúziami na štýly tej doby. „Je nezmyselné a zbytočné podliehať zúfalstvu zo strašných činov vykonaných našimi predkami. Som však presvedčený, že každá generácia by si mala zachovávať aspoň základnú úctu sama k sebe a k priestoru, ktorý ju obklopuje,“ dodáva Marek Piaček.
V koncertnom uvedení Apolloopery sa predstaví Slovenský filharmonický zbor s dirigentom Jozefom Chabroňom a trombónistami Albertom Hrubovčákom a Michalom Motýľom. Úlohy rozprávača sa zhostí Štefan Bučko.
Foto: BHS
Postavil základy slovenskej hudby
nedeľa 20. novembra, 19.00
Študijná cesta od Viedne cez drážďany, Lipsko a Berlín až do Prahy mala pre tvorbu Jána Levoslava Bellu zásadný význam. Skladateľ, dirigent, organista a zbormajster, ktorý zomrel pred 80 rokmi, sa do dejín naveky zapísal ako autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland.
Keďže v priebehu takmer sedemdesiatich rokov zasiahol svojou tvorbou všetky dobové hudobné žánre, je považovaný za zakladateľa slovenskej národnej hudby. Na rozdiel od Bellových komorných a orchestrálnych diel, ktoré ožívajú na koncertných pódiách, ostáva jeho cirkevná hudba stále v úzadí.
Podlžnosť čiastočne napraví Štátny komorný orchester Žilina, ktorý pod taktovkou britského dirigenta Andrewa Parrotta a so speváckym súborom Ad Una Corda uvedie Bellove Cirkevné kompozície pre hlasy a orchester.
