Otvorila ich Slovenská filharmónia na čele s dezignovaným šéfdirigentom Jamesom Juddom a ruským husľovým virtuózom Vadimom Repinom.
Dramaturgickú os piatkového večera tvorili štyri skladby z polovice 20. storočia, ktorých hudobná poetika je však značne odlišná. Ernö von Dohnányi si svoje miesto v programe obhájil ako bratislavský rodák, hoci jeho kompozičný rukopis v Symfonických miniatúrach je spiatočnícky. Naopak, Dmitrij Šostakovič musel v stalinistickej domovine čeliť nepochopeniu a čakať na premiéru Husľového koncertu č. 1 sedem rokov. Fascinujúce dielo predniesol Vadim Repin nielen fenomenálnou technikou a úchvatnou paletou farieb, ale rovnako hlbokým osobnostným ponorom do jeho filozofie. Každá veta dýchala osobitou atmosférou, zrkadliacou presne zámery autora.
Druhú polovicu večera naplnili inšpirácie morom z pera Benjamina Brittena (Štyri morské interlúdiá z opery Peter Grimes) a Clauda Debussyho (More). Jamesovi Juddovi bol bytostne bližší prvý zo skladateľov, v ktorom podčiarkol metamorfózy mora, jeho nepredvídateľnosť, krutosť a väzbu na dejové situácie opery.
Amsterdamský Royal Concertgebouw Orchestra, vyhrávajúci ankety o najlepšie symfonické teleso sveta, zavítal na Slovensko po prvýkrát. V rámci turné po členských štátoch Európskej únie priniesol projekt Side by Side, umožňujúci v každej krajine zapojiť do jednej skladby mladých domácich hráčov. Študenti Konzervatória a VŠMU sa podieľali na strhujúcej interpretácii predohry k Weberovmu Oberonovi pod taktovkou Semyona Bychkova. Sólistom Mozartovho Koncertu pre klavír a orchester č. 2 Es dur bol Emanuel Ax, pútajúci perlivou technikou a vybrúseným zmyslom pre štýl.
Medzinárodne zložený amsterdamský ansámbel ponúkol dokonalosť vo všetkých sekciách – mäkučké sláčiky, v dychoch neomylné plechy (vrátane lesných rokov), farebné drevá. Weber i Mozart mali vzlet, eleganciu, lesk. V 5. symfónii cis mol sa stočlenný aparát vyrovnal s magickým Gustavom Mahlerom strhujúco. Bychkov rozihral všetky témy, inštrumentačné, farebné a rytmické špecifiká vo veľkolepo kontrastnej stavbe. Orchester do nej vložil absolútne majstrovstvo a zážitok zostáva natrvalo.
Nedeľné dopoludnie patrilo domácim. Disciplinovaný Slovenský komorný orchester, menej vyvážený Spevácky zbor mesta Bratislavy a kvalitné kvarteto sólistov (Eva Šušková, Terézia Kružliaková, Martin Gyimesi, Boris Prýgl) zahrali pod taktovkou Ewalda Danela Haydnovu Tereziánsku omšu. Ešte pred ňou odznela pôvabná Janáčkova Suita pre sláčikový orchester.
