Jedenásty štúdiový album The Wall, alebo aj „rocková opera“, ako ho zvyknú nazývať, patrí k najúspešnejším nahrávkam histórie artrocku. Aj keď pôvodne išlo o osobnú spoveď Rogera Watersa, platňa sa rýchlo stala metaforou budovania stien nielen v sebe, ale aj celej spoločnosti. Z Watersovej iniciatívy sa tiež 21. júla 1990 konal na Postupimskom námestí v Berlíne obrovský koncert The Wall – Live in Berlin, ktorý pripomínal pád Berlínskeho múru. Ako reakciu na politiku Bieleho domu teraz hudobník plánuje veľkolepý projekt opäť oživiť. Koncert by sa podľa neho mal konať v blízkosti hraničného múru, ktorý medzi Mexikom a Spojenými štátmi stavia vláda.
„V hudbe je legitímne protestovať, hudobníci na to majú absolútne právo, dokonca je ich povinnosť otvoriť ústa a prehovoriť,“ povedal Waters pre agentúru AFP. Hudobník patrí spomedzi umelcov k najväčším odporcom Donalda Trumpa. V minulosti dokonca jeho kandidatúru prirovnal k vzrastajúcej popularite Adolfa Hitlera v 30. rokoch minulého storočia.
Waters by mal už onedlho vydať ďalší sólový album Is This the Life We Really Want? Na vernisáži londýnskej výstavy, kde sa objavil po boku bývalého bubeníka kapely Pink Floyd Nicka Masona, však prezradil, že by sa nebránil ešte jednému spoločnému vystúpeniu, napríklad na festivale Glastonbury. Otázkou však zostáva, ako by sa k takémuto kroku postavil ďalší rozhodujúci člen – David Gilmour, ktorý bol s rozhodnutím o skončení kapely v roku 2015 celkom spokojný.
