Rokenrol definovaný jedným menom? Odpoveď je Chuck Berry

Skladba Maybellen z polovice päťdesiatych rokov bola jeho prvým obrovským hitom. Na deväť týždňov sa usadila v Spojených štátoch na vrchole rebríčka Bilboardu v sekcii rythm and blues. Singel predznamenal základy jeho štýlu, ktorý v nasledujúcich troch dekádach inšpiroval tisícky muzikantov. Rýchle blues, ovplyvnené country rockabillity za sprievodu rytmickej gitary. „Rock je moje dieťa aj môj dedo,“ vravieval Chuck Berry.

„Bol viac ako legenda, bol zakladajúcim otcom. Jeho vplyv môžete počuť v každej rokenrolovej kapele mojej generácie,“ poznamenal Rod Stewart. Aj ďalšie „nesmrteľné hity“ Chucka Berryho ako Roll Over Beethoven, Rock and Roll Music či Johnny B. Goode si získali srdcia mladých ešte v druhej polovici päťdesiatych rokov. A napriek priepasti času znejú dodnes. Ako prvý dokázal svojimi inteligentnými textami osloviť tínedžerov. Prihováral sa im totiž jazykom, ktorý používali, a spieval o problémoch, ktoré ich trápili.

Foto: Reuters, Eric Gaillard

Chuck Berry Na koncerte v Monaku v roku 2009.

Ani v našich zemepisných šírkach nie je neznámym pojmom. Tisícky fanúšikov aplaudovali v lete roku 1993 jeho vystúpeniu na parkovisku pod Devínskym hradom. A vytlieskali si tri prídavky.

Splnil si sen o sláve

„Vždy som vedel, čo chcem. Chcel som sa stať slávnym, aj keby ma to malo zabiť,“ spomínal Chuck Berry. A svoj sen o sláve, ku ktorej výšinám sa chcel dostať cez hudbu, naplnil mierou vrchovatou.

Charles Edward Anderson Berry sa narodil 18. októbra 1926 v St. Louis ako štvrté zo šiestich detí diakona a dodávateľa baptistickej cirkvi a riaditeľky školy. Keďže vyrastal v stredostavovskej rodine, mohol sa svojej záľube – hudbe venovať už od útleho veku. Mal pätnásť, keď po prvý raz vystúpil na verejnosti ešte ako študent strednej školy.

O tri roky neskôr ho zatkli a odsúdili za ozbrojené lúpeže a krádež auta. Vo svojej autobiografii vysvetľoval, že jeho auto sa rozbilo, preto musel ukradnúť iné. Za trest ho najskôr poslali do Intermediate Reformatory for Young Men v Algoa neďaleko Jefferson City, kde sa stal členom speváckeho kvarteta a venoval sa aj boxu. Z väzenia ho prepustili v deň 21. narodenín.

Foto: SITA/AP, Josh Reynolds

Chuck Berry S Paulom Simonom počas preberania ceny PEN New England, ktorú získal spolu s Leonardom Cohenom za literárne skvostné texty piesní.

Keď sa o rok neskôr oženil s Themettou Suggsovou, pracoval ako robotník v dvoch automobilkách, vyučil sa za kaderníka, fotografoval a zároveň bol správcom domu, v ktorom býval. Slušne zarábal, takže rodinka, do ktorej medzičasom pribudla dcéra, si mohla dovoliť kúpiť trojizbový domček. Dnes je zapísaný v Národnom registri historických budov ako Chuck Berry House.

Jeho príjmy zvyšovali aj vystúpenia s lokálnymi kapelami v baroch St. Louis. Začiatkom roku 1953 začal hrať s triom klaviristu Johnnieho Johnsona, s ktorým spolupracoval aj neskôr. Skupina hrala blues a country, čo bol v tom čase najpopulárnejší žáner medzi belochmi.

Zlomom v kariére Chucka Berryho bola v máji 1955 cesta do Chicaga. Chcel si vybaviť nahrávaciu zmluvu v Chess Records, Leonarda Chessa jeho bluesový materiál však priveľmi neoslovil. Zaujala ho ale Maybellene, ktorú 21. mája aj nahrali. Producent mal dobrý „nos“, adaptácia country piesne Ida Red sa stala megahitom, ktorého sa predalo viac ako milión kópií.

Aj keď nemaľujem, som umelec

„Vyrastal som v predstave, že umenie – to sú obrazy. Keď som vstúpil na hudobnú scénu, zistil som, že som umelec, aj keď som nemaľoval,“ tešil sa hudobník, ktorého krokové variácie prezývané „kačací pochod“ sa tiež stali legendou. Preslávil ich pri živých koncertoch a zvečnil na filmovom plátne či televíznej obrazovke. Režiséri ho totiž radi obsadzovali do malých úloh. Mnohí gitaristi jeho „kroky“ napodobňujú dodnes.

Druhý zlom v jeho kariére nastal v januári 1962. Za nelegálny prevoz štrnásťročného dievčaťa cez hranice ho odsúdili na tri roky. Obvinenie znelo: vraj ju chcel pohlavne zneužiť. Keď ho po jeden a pol roku z väzenia prepustili, zistil, že jeho sláva sa šíri svetom. Jeho skladby preberali Beatles, Rolling Stones a mnoho ďalších skupín.

Vrátil sa do nahrávacích štúdií aj na koncertné pódiá. Podpísal sa pod niekoľko ďalších hitov ako No Particular Place to Go, You Never Can Tell či Nadine, ale na hviezdne úspechy piesní z päťdesiatych rokov už nedosiahli. Aj preto v nasledujúcej dekáde hrával so skupinami rôznych kvalít zväčša svoje staré piesne. Koncom sedemdesiatych rokov musel znova za mreže. Niekoľko mesiacov a verejné práce „vyfasoval“ za daňové úniky.

Zber úrody – prívlastok, ktorý charakterizuje kariéru Chucka Berry v nasledujúcich desaťročiach. Za celoživotné dielo získal Grammy (1985), s Elvisom Presleym a Fats Dominom ich ako prvých uviedli do Rokenrolovej siene slávy (1986), pieseň Maybellene sa dostala do Dvorany slávy Národnej akadémie hudobného umenia a vied (1988), o dva roky neskôr tam zaradili aj skladbu Roll Over Beethoven (1990). Má dokonca aj vlastnú hviezdu na hollywoodskom „chodníku slávy“.

Foto: Reuters, Stringer

Chuck Berry S Bruceom Springsteenom si Berry zahral v roku 1995 na koncerte organizovanom Rokenrolovou sieňou slávy. Berry spolu s Jamesom Brownom či Elvisom Presleym patril k prvým hudobníkom, ktorých do nej v roku 1986 uviedli.

Keď v roku 2003 vyhlásil hudobný časopis Rolling Stone 100 najlepších gitaristov všetkých čias, umiestnil sa Berry na šiestej priečke. Jeho výberové album The Great Twenty – Eight obsadilo dvadsiate prvé miesto v zozname 500 najlepších albumov všetkých čias. O rok neskôr mu hudobní odborníci pridelili v rebríčku 100 najväčších umelcov všetkých čias piate miesto.

Kedy sa pieseň stane hitom

„Do štúdia nevstupujete s myšlienkou: a teraz idem napísať a zložiť hit. Pieseň sa stane hitom, až keď si vašu kompozíciu obľúbia poslucháči,“ sumarizoval svoje skúsenosti. Sám vydal tri desiatky profilových platní a celý rad kompilácií. Antológiu jeho historických nahrávok Chuck Berry – The Chess Box vyhodnotili v roku 1990 ako najlepší historický album.

Do nahrávacích štúdií sa na prahu deväťdesiatky vrátil znova. S novými autorskými piesňami. Pri príležitosti okrúhleho jubilea v októbri minulého roka vyhlásil, že po takmer štyroch dekádach pripravuje novú štúdiovku.

„Pracoval som na tomto albume veľmi dlho. Teraz už môžem topánky zavesiť na klinec,“ vyhlásil Chuck Berry. Chystal sa ho predstaviť v priebehu tohto roka. Nestihol. Až sa objaví na trhu, už len ako spomienka na ikonu hudobnej scény.

Na palube sond Voyager I a II, ktoré vyslala NASA do vesmíru v roku 1977, bol okrem iného aj album, ktorý mal prípadným „mimozemšťanom“ vysvetliť pozemskú hudbu. Obsahovalo jedinú rockovú skladbu – Johnny B. Goode Chucka Berryho.