Na politiku „nič o tom nevieme“, na neochvejnosť argumentácií a vieru v bezúhonnosť, o ktorej sú zločinci presvedčení, či na zažitú a pestovanú apatiu, s ktorou sa v pohodlí národného kolektívu zžívame – apeluje hudobný projekt Miroslava Tótha s názvom Drť. Kapela v polovici mája vydala album Puntičkár venovaný „obetiam perzekúcií, represií a vrážd komunistického režimu“ a k titulnej skladbe vznikol aj videoklip v réžii Ivana Ostrochovského. Texty sú prebásnením výrokov Alojza Lorenca súdeného „za zneužitie právomoci“.
Vykrúcam sa, koľko ma je
Kto to ten Alojz Lorenc vlastne je a prečo sa stal pre autora projektu, hudobníka Mira Tótha, v problematike dôležitým? „Bol posledným šéfom ŠtB. Rozhodujúcim momentom boli rozhovory s Lorencom, ktoré poskytol viacerým médiám v roku 2014,“ hovorí umelec. Texty na albume Puntičkár sú do veľkej miery dokumentárnym záznamom fragmentov Lorencových replík, ktorý je majstrom v lavírovaní. Pre Mira Tótha je kľúčovou témou transformácia ľudí po zmene režimu, ktorí do roku 1989 pracovali pre ŠtB, a neschopnosť odčiniť krivdu obetiam perzekúcií a ľuďom neprávom odsúdeným počas komunizmu.
„Alojz Lorenc je postava, pri ktorej môžeme povedať, že bol aj nebol súdený; ostatne, rovnakú rétoriku sám používa. Môže i nemusí to byť pravda.“ Podľa Tótha je Lorenc veľmi problematická, ambivalentná osobnosť. Texty v štylistickej úprave Marka Kudláka formulujú Lorencovu verbálnu hru na „mačku a myš“. Odrážajú nejednoznačnosť, obratné zahmlievanie pravdy a alegoricky sprítomňujú paradox doby minulej pretekajúcej do tej súčasnej. Drť sprítomňuje kolektívnu úzkosť defektov bývalého režimu, na ktorú sa usilujeme zhovievavo zabudnúť.
Podľa hudobníka pretrváva necitlivosť voči ľuďom, ktorí boli angažovaní proti bývalému režimu, a „necitlivosť voči dejinnej pamäti, ktorá je zásadná. Tento príbeh je totiž príkladný v tom, že sa staviame k minulosti ignorantsky a jej dôsledky žijeme ďalších tridsať rokov.“ Puntičkár reflektuje problematiku cynicky, vyžaduje schopnosť kritickej reflexie a aj preto naň Drť chystá odpoveď, ktorej by mala lepšie porozumieť aj generácia postmileniálov. Príde v podobe ďalšieho albumu, ktorý otextoval Fedor Gál a jeho vydanie je predbežne naplánované na november, symbolicky k sviatku nežnej revolúcie.
Prím hrá individualita
Texty Puntičkára spieva a recituje Michal Kaščák, ktorý je ako autor a interpret kultových skladieb kapely Bez ladu a skladu Udavač či Píšte všetci modrým perom akousi „pamäťovou kartou“, pretože jeho ikonický spevácky prejav indikuje nesúhlas s bývalým režimom. „Michal bol jedným z mála adeptov, ktorý mohol interpretovať texty aj v kontexte svojho osobného príbehu,“ hovorí Miro Tóth a dodáva, že žánrovo album nadväzuje na punk, math rock a free jazz. „Káder“ kapely tvoria skladateľka Lucia Chuťková, Marek Buranovský (Vojdi), Márton Csernovszky (The Best Bad Trip), Áron Porteleki (Thisnis) a Michal Kaščák (Bez ladu a skladu). "Všetci sú unikátni a Drť je typ kapely, kde je prvoradá individualita. Gitarista a skladateľ Marek Buranovský predstavuje nastupujúcu generáciu, je aj výborným zvukovým dizajnérom a prináša nový pohľad na sonickosť či nové témy. Lucia Chuťková je pre mňa jednou z popredných slovenských skladateliek a jej remeslo sám obdivujem,” približuje Tóth. S budapeštianskymi hudobníkmi Mártonom Csernovszkym a Áronom Portelekim hráva už viac ako sedem rokov a na európskej hudobnej scéne patria medzi špičky.
„Michal Kaščák nebol vybraný len preto, že spieval skladbu Udavač, ale ako spevák má unikátnu schopnosť melodicky pretvárať hudobný materiál.“ Kapelu však sceľuje podľa Tótha najmä myšlienka, pre ktorú hrajú. „Je to kontext a atmosféra doby, v ktorej existujeme. Puntičkár formuluje slová bývalého šéfa ŠtB, ktoré sú bežnou výbavou populistickej agendy. Používa polopravdy a odpovede rafinovane smeruje tak, aby nebol prichytený pri čine či vystavený nepohodliu,“ uzatvára hudobník.
