Speváčka, ktorá sa vlastným menom volala Isabel Vargas Lizano, sa narodila roku 1919 na Kostarike, neskôr však ako štrnásťročná emigrovala do Mexika. V detstve trpela obrnou, ktorej sa zbavila vraj vďaka pomoci šamanov. Svoju hudobnú kariéru začínala Chavela Vargas ako pouličná speváčka, neskôr sa z nej stala profesionálka.
Jej doménou boli tradičné mexické piesne nazývané rancheras, často plné vášne. Na pódiu ich predvádzala oblečená ako muž, pritom fajčila cigary, počas vystúpenia pila tequilu a v jej výbave nechýbala pištoľ. To bolo predtým pre mexické speváčky čosi nemysliteľné. Aj takto pomáhala Chavela Vargas búrať rodové stereotypy v tradične katolíckom Mexiku.
Pedro Almodóvar, pre ktorého bola speváčka múzou, ju vo svojom nekrológu prirovnal k sopke Popocatepetl. Ženy vraj kedysi jej celé meno nemohli vysloviť – iba preto, že boli ženami. „Je to jedna z najiracionálnejších (hoci také sú všetky) foriem machizmu v krajine, ktorá sa zaň nehanbí,“ napísal Almodóvar. S Chavelou Vargas spolupracoval, jej hudbu používal vo svojich filmoch.
Medzi priateľov Chavely Vargas patrili mnohí mexickí umelci, medzi nimi aj Diego Rivera a Frida Kahlo. O nej sa špekulovalo, že s charizmatickou speváčkou boli viac ako len priateľky. Denník Los Angeles Times pred tromi rokmi zverejnil, že v údajnom denníku Fridy Kahlo sa píše o intenzívnej, ale neopätovanej náklonnosti maliarky k speváčke.
Ako pripomenula agentúra AP, aj keď sa o speváčke vedelo, že má vzťahy so ženami, k homosexualite sa verejne priznala až vo svojich pamätiach, ktoré vydala ako 81-ročná pred 12 rokmi pod názvom Ak chcete vedieť o mojej minulosti. „To, čo ma zraňovalo, nebola moja homosexuálna orientácia, ale že mi to predhadzovali, akoby to bol mor.“
Chavela Vargas sa objavila aj v niekoľkých filmoch – zahrala si napríklad v snímke Frida (2002), mihla sa aj v dráme Wernera Herzoga Výkrik z kameňa (1991) či vo filme Alejandra Gonzáleza I?árrita Babel (2006).
Koncom 70. rokov ju podľa wikipedie problémy s alkoholom prinútili, aby sa stiahla do ústrania. Svoju závislosť neskôr opísala ako „15 rokov v pekle“. Na scénu sa speváčka vrátila začiatkom 90. rokov a v roku 2003 prvýkrát spievala v slávnej Carnegie Hall.
Chavela Vargas vydala počas svojej kariéry okolo 80 albumov. Ten posledný, na ktorom naspievala texty svojho dávneho priateľa Federica Garcia Lorcu, nahrala iba vlani.
