Adriana Kučerová patrí do úzkej skupinky našich operných sólistov (Štefan Kocán a Pavol Bršlík už v ňom vystúpili), ktorí sa dokázali presadiť na najprestížnejších pódiách sveta. Len jej bývalá materská scéna na ňu akosi pozabudla.
Svoj prvý bratislavský recitál rozdelila do piesňovej a opernej časti, pričom v každej z nich zazneli čísla populárnejšie i dramaturgicky vzácnejšie. Najskôr vzdala hold českej a slovenskej tvorbe. Cigánske melódie Antonína Dvořáka poňala väčšmi v legátovej ako deklamačnej línii, striedanie vážnej a veselej nálady, melanchólie a vtipu však vystihla.
Cyklus Drobné kvety Mikuláša Schneidera-Trnavského je náročný práve svojou prostotou. Adriana Kučerová mu ako bonus vtisla pôvab a úprimnú nežnosť prejavu. Prvým veľkým číslom však boli Štyri piesne mladosti od Claudea Debussyho. Z nich si umelkyňa naplno vychutnala impresionistický náboj, náročné striedanie polôh, ozdobný spev i vzletné oblúky kantilény. Jej okrúhly soprán znel krásne vo výške, strede i hĺbke, výraz mal poéziu, pointoval slovo.
Originalita hudobnej reči na Slovensku žijúceho Petrohradčana Jevgenija Iršaia nie je prekvapením. Menuet na ostrove je kompozícia, v ktorej soprán a klavír čarujú zvukomaľbou, rytmom, dynamikou, zapájajú šepot, potlesk, pohyb, klopanie na nástroj. Adriana Kučerová s Róbertom Pechancom vložili do nej umenie i srdce.
Opernú polovicu tvorili árie síce známe, no v jej podaní sme ich doma nepočuli. Mozartova Zuzanka z Figarovej svadby bola štýlovo vzorová, precítená, obdarená mäkko tvoreným a elegantne frázujúcim tónom. Gilda z Rigoletta a Norina z Dona Pasquala dokázali, že Kučerovej čoraz sýtejšie znejúcemu hlasu nechýba ani rozmer „italianity“.
V oboch nestavila len na naivnosť charakterov, ale podčiarkla aj raz ich tragickú, v druhom prípade rafinovanú dimenziu. Po češtine, slovenčine, francúzštine a taliančine zaznel aj anglický jazyk v technicky a výrazovo skvelej interpretácii árie Anny Truloveovej zo Stravinského Života zhýralca. Po oficiálnej časti pridala Laurettu z Gianni Schicchiho a Juliettu z Gounodovho Rómea a Júlie.
Pod veľký úspech koncertu sa rovnakou mierou podpísal Kučerovej klavírny partner Róbert Pechanec. Opäť potvrdil, že v piesňach je majstrom farieb a kreslenia atmosféry, v áriách jednoducho náhradníkom orchestra. S takýmto umelcom je radosť pracovať. Už len keby raz aj slovenské publikum pochopilo, že pri piesňových cykloch sa tlieska až na záver. <AF>Adriana Kučerová s Róbertom Pechancom vložili do spoločného vystúpenia umenie i srdce.
