Väčšina slovenských hudobníkov by bola prenáramne šťastná, keby predala z albumu 15-tisíc kusov. Vám sa to podarilo s knihou. Je to tým, že kniha sa nedá stiahnuť alebo tým, že Slováci radi čítajú?
Žiaľ, aj knihy sa šíria, ale našťastie nie tak ako hudobné nosiče. Na druhej strane, čítať knihu je náročnejšie ako počúvať hudbu, ak máme na mysli tú populárnu, vyžaduje to viac času. Sam sa divím, ľudia asi naozaj radi čítajú.
Vravíte, že čítať knihu je ťažšie, ale vaše knihy sa čítajú ľahko. V čom je tajomstvo písania kníh, od ktorých sa čitateľ nevie odtrhnúť?
Nechcem úplne prezrádzať, ale dobrá kniha má obsahovať zmes niekoľkých ingrediencií. Dynamiky deja, napätia, prekvapenia, emócií, primeraného podielu akčných scén. Keď sa niečo preženie, pôsobí to opačne, ale keď je všetkého tak akurát, vtedy kniha pôsobí príťažlivo. Teší ma, ak sa moje knihy čítajú ľahko, ale rád by som niekedy napísal aj niečo intelektuálne a ťažké. Zatiaľ vždy ostalo len pri pokuse…
Zrejme najčastejšia otázka čitateľa po zavretí vašej knihy je: koľko je z príbehu fikcia a koľko realita?
Nikdy nie je pomer rovnaký. V prvej knihe je asi 70 percent reality, ktorú som zažil ja sám alebo moji blízki, priatelia, známi, vzdialenejší známi a 30 percent som si vymyslel. V druhej knihe odhadujem pomer tak na polovicu a v tretej už prevažuje fikcia, možno v opačnom garde. Teda realitou je len takých 30 percent.
Píše sa pokračovanie románu – vzhľadom na úspech predchádzajúcich kníh – ľahšie alebo ťažšie?
Určite ťažšie. Autor je v dileme medzi dvoma smermi, ktorými sa chce uberať. Ľudia v pokračovaní čakajú to, čo bolo v predchádzajúcich knihách a zároveň aj niečo iné. Do tejto dychotómie sa musím trafiť, čo sa nie vždy podarí. Takže časť čitateľov je pri pokračovaniach sklamaná.
Vaše knihy majú prívlastok drsné. Viac sa pri písaní krutých scén vyžíva autor, alebo čitateľ?
Dúfam, že autor, lebo ak by sa vyžíval čitateľ, bolo by to s našou spoločnosťou bolo naozaj zlé.
Na druhej strane – mafiánsky, navyše drsný román sa dobre predáva…
Istým spôsobom áno. Ale som presvedčený, že keby som len kalkuloval s tým, že idem napísať niečo násilné, ľudia v dnešnom svete majú tykadlá na faloš, vedia ju vycítiť aj v literatúre. A tak môže moje dielo spĺňať všetky atribúty, ktoré má dobrá kniha mať, teda bude v ňom sex, násilie, ale ak nie je autentické, nevyvolá tú rezonanciu a nemusí byť úspešné. Žiaľ, nedá sa robiť kniha len na kalkul. Nepriateľ štátu je niečo úplne iné, aj žánrovo, aj štylisticky, ako dva diely V tieni mafie. Ak by som dokázal písať na kalkul, a niekedy si veľmi prajem, aby som to dokázal, tak by som produkoval knihy s rovnakou štruktúrou, ktorá zabrala. Lenže Nepriateľ štátu už nie je mafiánsky román, ale politický triler. Opäť som teda išiel s kožou na trh.
Ikariáda, na ktorej ste dostali ocenenie, je oslavou knihy. Čo čítate vy?
V poslednom čase skoro nič. Rád čítam slovenských autorov. Napríklad Martin Jurík napísal politický triler Kým nás smrť nerozdelí, čítal som od Jozefa Banáša Sezónu potkanov, Mavericka, ktorý vyšiel v Evitapresse. A Remarqua a jeho Troch kamarátov, to bol môj dlh z mladosti. On je trošku taký emocionálny vydierač.
Vás povinné čítanie obišlo?
Celkom. Z povinného čítania som prečítal iba jednu knihu – Kafkov Proces, inak ani ťuk. Pritom som čítal veľmi veľa, prevažne fantasy literatúru. Pratchetta, Tolkiena, Feista, teda veci, ktoré ma bavili.
Klasická otázka – chystáte ďalšiu knihu?
Niečo kutím, dávam postupne dokopy. Nechcel som ešte hovoriť, že mám niečo rozpracované… Bude to mať všetky prvky, o ktorých ma baví písať, no nepôjdem v stopách mojich doterajších románov. Myslím si, slovenský autor ešte žánrovo takýto román nenapísal. Sám sa nechám prekvapiť, či to vyjde.
Foto: Ikar
Jozef Karika
pracoval ako redaktor v televízii. Zameriaval sa najmä na politické a investigatívne reportáže. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za publicistiku a niekoľkých ďalších novinárskych i literárnych ocenení.
Na Slovensku a v Čechách mu vyšli knihy Zóny tieňa (2005), Mágia peňazí (2007), Kurz praktickej mágie pre začiatočníkov (2007), KPMPZ (2007) a Brány meonu (2009). V USA mu vyšla kniha esejí Liber 767.
Je autorom románov V tieni mafie a V tieni mafie – čas dravcov a najnovšie aj politického trileru Nepriateľ štátu, ktorý je voľnám pokračovaním oboch mafiánskych kníh.
