Jozef Karika: Úspech bude, keď prežijem...

Mafiánsky román, aký doteraz na Slovensku nevyšiel. Drsný a zároveň dojímavý príbeh o úpadku jednej celej generácie. Jozef Karika so znalosťou veci analyzuje príčiny formovania prvých zločineckých skupín, teritoriálne rozdelenie moci a vplyv podsvetia na politickú klímu v krajine. Autor umožňuje nahliadnuť do zákulisia nielen gangstrov nižšieho rangu, ale i mafie v bielych golieroch, fungovania regionálnej politiky i práce médií.

26.02.2010 12:58
debata

V románe so šokujúcou otvorenosťou opisujete bezohľadné mafiánske praktiky od výpalníctva, nakrúcania pornografie, obchodu s bielym mäsom až po korupciu, ktorá rozožiera štátne a samosprávne štruktúry. Ako by ste boli jedným z nich?!
Ďakujem, keby som bol jedným z nich, náš rozhovor by sa práve skončil. (smiech) Naznačovať niečo také, je ako obviňovať Maria Puza, autora Krstného otca, z príslušnosti k mafii. Nezmysel!

Nemôžte ale poprieť realistickosť románu…
Súhlasím s tým, že román je kruto realistický, nemoralizuje. Ale napriek tomu azda pomedzi riadky presvitá odkaz, že keď popisujem nedávny i aktuálny stav spoločnosti, idem aj pod vlastnú kožu, neraz pri tom ako autor trpím a je mi ľúto, že neretušovaný opis našej každodennosti je takýto temný.

Súťaž: Vyhrajte román Jozefa Kariku V tieni mafie

Každý, kto si už románu prečítal, zostal šokovaný z toho, čo opisujete. Čo pre vás bolo pri písaní najťažšie?
Za najšokujúcejšie považujem, že dej neopisuje životné príbehy rodených kriminálnikov. Naopak, sleduje osudy troch slušných, čestných a nádejných príslušníkov generácie z konca sedemdesiatych rokov. To, že sa nite týchto príbehov odvíjajú cez oblasti, aké ste vymenovali, nie je znakom autorovej príslušnosti k podsvetiu, ale výpoveďou o tom, čím si táto generácia prešla.

Ak autor chce čo najpresvedčivejšie opísať prostredie, postavy, musí mať okrem fantázie aj dostatok vedomostí z danej oblasti. Ako dlho ste „študovali“ prostredie mafie a čo vám pomohlo najviac?
Takémuto nedobrovoľnému „štúdiu“ sa nedalo vyhnúť, pokiaľ žil človek posledných dvadsať rokov na Slovensku. Od roku 1993 žijeme v štáte, ktorý jedna z postáv románu charakterizuje ako „legitimizovanú vládu mafie“. Chcem veriť, že názor tejto postavy je prehnaný, avšak slovenská realita ma v tejto viere nie vždy utvrdzuje. Z tohto dôvodu román nevyžadoval žiadne špeciálne štúdium – opísal som to, o čom počujem rozprávať mojich rovesníkov a čo okolo seba vnímam. Zdôrazňujem však, že neudržujem kontakty s kriminálnikmi, ale so slušnými, normálnymi mladými ľuďmi. To, že o takýchto veciach počúvam od nich, považujem za tragédiu mojej generácie. Mala tú smolu, že bola uvrhnutá priamo do spoločenského rozvratu, do medzery medzi starým a novým poriadkom. Traumu a postihnutie, akými vďaka tomu trpí, tuším zatiaľ nikto beletristicky nespracoval. Práve o to som sa románom pokúsil.

Môže sa niekto konkrétny nájsť v románe?
Nie, všetky postavy priamo zasahujúce do deja sú vymyslené. Čo sa týka zápletky, tá je ako celok taktiež fiktívna. Skladá sa však aj z niekoľkých skutočných príbehov mojich rovesníkov, ktoré som beletrizoval. Treba povedať, že tie najbolestivejšie a najtragickejšie sú, žiaľ, pravdivé. Nechcem poučovať, moralizovať a už vôbec nie súdiť, no zdá sa mi, že tieto príbehy samé o sebe jasne hovoria, kam cesta podsvetia, korupcie a opovrhovania hodnotami vedie.

Líši sa podľa vás slovenský svet zločinu a veľkých peňazí od zahraničného?
Nepovažujem sa za odborníka ani na svet zločinu, ani veľkých peňazí. V románe som príbehom popísal kolorit doby, v akej sme žili, a v akej ešte stále žijeme. Posúdenie, nakoľko tento popis zodpovedá alebo nezodpovedá realite, je na čitateľovi. Mojim hlavným zámerom bolo ponúknuť silný príbeh, ktorý by nebol len o „priateľstve, sexe a láske“ – je v ňom napríklad motív rozvratu osobnosti, témy zla, násilia, ľudskej konečnosti i toho, čo odlišuje správneho chlapa od hajzla, vzťah mentora a učeníka – zasväcovanie do mocenskej filozofie podsvetia…

V románe spomínate aj korupciu v štátnej správe i samosprávach. Sám ale pracujete v samospráve…
Napriek neradostnému spoločenskému stavu, aký v príbehu opisujem, stále verím, že zápas o slušnosť a politiku hodnôt sa na Slovensku ešte neskončil. Keď sa objaví politik, ktorý skeptika môjho formátu dokáže presvedčiť, že je dostatočne silný, aby vzdoroval korupcii, rád ho svojou prácou podporím. To bol aj prípad môjho vstupu do samosprávy. Skutočnosť, že sa na Slovensku korupcia vyskytuje aj na takýchto úrovniach, nie je žiadna novinka. Na druhej strane treba zdôrazniť, že tu pracuje množstvo čestných a poctivých ľudí. V románe okrem iného ukazujem, ako môže jediný politický demagóg posadnutý mocou, ukrývajúci sa za najvyššie ideály, zničiť poctivú prácu stoviek takýchto ľudí.

V románe sa dotýkate aj politiky, neraz dosť nelichotivo.
Kniha je mojim odkazom pre tých politikov, ktorí sa na popisovanom stave spoločnosti nemalou mierou podieľali. Niektorí z nich strašia v parlamente dodnes. Chcem im románom odkázať, že bez ohľadu na to, koľko miliárd si vďaka rozvratu a zdeformovaniu celej generácie nakradli, morálnu autoritu ani skutočnú úctu si nikdy nekúpia – pre ďalšie pokolenia zostanú len zlodejmi.

Nemáte v súvislosti s vydaním románu obavy?
Nedalo sa mi inak, než román napísať. A keď už, tak natvrdo, inak to neviem. Nejde mi však o žiadne senzácie. Dlhoval som to priateľom z detstva, ktorí mali svoje sny, potenciál, aj schopnosti, ale ktorých zomlela doba – vydali sa na zlé chodníčky a už medzi nami nie sú, alebo skončili ako podvodníci, prostitútky, narkomani, obete podvodov či násilia… Mnohí z nich vôbec neboli zlí, aspoň spočiatku. Ich jediným hriechom bolo, že neboli dosť silní. Od vydania takéhoto kontroverzného románu, naviac pod vlastným menom, ma odhovárali všetci priatelia i blízki. Ja však verím, že v živote sa nájde zopár dôležitých vecí, pre ktoré chlap musí dokázať riskovať. Táto kniha je pre mňa jednou z nich.

Jozef Karika

Pracoval ako redaktor v televízii. Zameriaval sa na politické a investigatívne reportáže. Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za publicistiku a niekoľkých ďalších novinárskych i literárnych ocenení. Na Slovensku a v Čechách mu vyšli knihy Zóny tieňa (2005), Mágia peňazí (2007), KPMPZ (2007) a Brány meonu (2009). V Amerike mu vyšla kniha esejí Liber 767. Poviedky publikoval v literárnom magazíne Rak a v časopise Fantázia. Svojimi textami rád provokuje, pričom neraz balansuje na hrane prijateľnosti. Pre kontroverzné a politicky nekorektné názory zakázali jeho blog na internetových stránkach istého známeho slovenského denníka.

Román vydal Ikar

Jozef Karika
Jozef Karika. Autor: Ikar
debata chyba