Talianska kultúra je od nepamäti obrazom národnej pýchy. Sloboda, ktorú politickí vodcovia futbalovej veľmoci tak radi skloňujú, jej však chýba ako soľ. Berlusconi je premiér. Správa sa však ako absolutistický kráľ, len zlaté žezlo vymenil za voňavé eurá. Berlusconi má v súčasnosti v rukách tri štátne televízne kanály, bulvárne plátky aj „seriózne“ časopisy. Čo nestíha obhospodarovať sám, vložil do rúk priateľom. A byť priateľom Silvia Berlusconiho je jeden z mála spôsobov, ako v Taliansku preraziť.
Zabudnite na Krstného otca
Svoj vplyv na čarovnú televíznu skrinku, ktorú považuje za primárny zdroj informácií až 80 percent jeho krajanov, využil premiér na vytvorenie virtuálnej reality plnej „vnadných“ žien, rýchlokvasených celebrít a škandalóznych reality šou. Vďaka úzkemu prepojeniu politickej a mediálnej moci tak živí v mladých Talianoch predstavu, že cesty sú len dve – preraziť v televízii alebo zomrieť v zabudnutí. A to všetko len „za rohom“ od svätého stolca.
Medzi tých, ktorí vodcu môžu priateľsky potľapkať po chrbte, patrí Lelo Mora, najvplyvnejší televízny agent krajiny. Pred Gandiniho kamerou sa s pohľadom všemohúceho seladóna správa uvoľnene. Neváha sa dokonca pochváliť obdivom k Mussolinimu, ktorý deklaruje prehratím Duceho hymny so sprievodom animácií hákových krížov zo svojho mobilu. A divák sa len čuduje, prečo sa človek, ktorý sám učí hviezdy, ako sa správať pred kamerou, tak ochotne kompromituje. „V Taliansku neexistuje nezávislá filmová tvorba. Tí ľudia si nedokážu ani len predstaviť, čo je to dokument. Považovali ma za takého bezvýznamného, že sa vôbec nebáli,“ vysvetlil Gandini v rozhovore pre Puremovies.uk.
Veľký brat Berlusconi
Aký by to bol svet bez poriadneho enfant terrible. Tým je v Taliansku Fabrizio Corona. Rodený Sicílčan sa sám nazýva moderným Robinom Hoodom – berie bohatým a dáva sebe. Corona je generálom armády paparazzov, ktorí brázdia dňom i nocou ulice veľkomiest a fotia každého, kto sa práve dobre predáva. Predávajú fotky bulváru, ale ešte radšej nimi vydierajú samotné celebrity. Corona raz dokonca odfotil dcéru samotného Berlusconiho. A aj on mu zaplatil. Aby však premiérove výdavky nezostali stratou, inkriminované zábery nakoniec vydal sám v jednom zo svojich plátkov. Bella Italia!
Erik Gandini, samozrejme, nie je prvý, kto na talianske paradoxy ukázal prstom. Európa Berlusconiho žiarivý úsmev nespúšťa z očí už roky. „Nie je to len samotný Berlusconi, kto ma zaujal,“ povedal pre Indiewire Gandini počas torontského festivalu, z ktorého si za Videokraciu odniesol cenu. „Čo ma naozaj strhlo, je predstava, že niečo také ako demokracia sa dá zničiť zadkami a prsami. Je to šokujúci vplyv tej najbanálnejšej kultúry na kedysi vyspelý a politicky aktívny národ.“
Gandini už v Taliansku nežije dvadsať rokov. Možno práve vďaka tomu má potrebný nadhľad a odvahu, aby svoju rodnú krajinu ukázal z takého nekompromisného „orwellovského“ uhla. Nie je prekvapením, že v Taliansku sa film veľkej podpory nedočkal. Videokraciu na Slovensku uviedol festival Jeden svet, vidieť sa však dá aj v kinosálach multiplexov.
