Krzysztof Varga je autor s dynamickou súčasnosťou.
Vargov malý opus magnum informuje čitateľov o stretnutiach s prapôvodnou vlasťou autora – etymologicky chápanou ako domovina otca, po ktorom zdedil meno. Vargovi sa podarilo napísať niečo, čo v nijakom prípade nemožno považovať za sprievodcu po Maďarsku – krásy Budapešti opísal najmä prostredníctvom krásy zastrčených krčiem a vinární. Jeho správa je prakorenne osobná a osobitná: sugestívnosť výpovede je podporená chvejivou rovnováhou medzi zdedeným príklonom k nostalgii a vypestovaným odstupom a sebairóniou.
Zvolený názov prezrádza autorov zmysel pre kĺbenie mýtického a praktického – dva emblémy, mýtický vták Maďarov a ich najpreslávenejší gastronomický bestseller, reprezentujú aj dve podoby tohto rozprávania – ľahkú a vážnu. No zároveň vytvárajú napätie medzi stereotypom (guláš) a tým, čo je exkluzívne a špecifické (turul), zdôraznil v recenzii poľský kritik Dariusz Nowacki. Irónia z reportáží z peštianskych predmestí sa prenáša do komentovania historických udalostí (Horthyho fotografia zo začiatku jeho cesty: „… vodcom krajiny bez prístupu k moru sa stáva admirál, a ako sa na námorníka patrí, harcuje na koni. To nie je ani námorná pechota, to je námorná jazda!“). Trpkosť z poznania biedy malých národov Varga prežmýka na veľkomestskú grotesku z pamätných demonštrácií proti premiérovi Gyurcsánymu – hurávlastenci sa spájajú s kozmopolitickou popkultúrou, čikóši s harleyovcami a všetko do seba zapadá…
Keď vzápätí autor virtuózne zahrá na jedinej strune sólový part o maďarskom národnom zmysle pre melanchóliu, čitateľa priam strhne jeho obdiv voči hĺbkam a výškam maďarskej kultúry. (Susedko slovenský si uvedomí, ako pramálo z nej pozná!) Varga, milovník detailu, si potom môže struhnúť aj kritické zovšeobecnenie: „Nostalgia je základ, na ktorom sa buduje maďarská identita. Nostalgia za dobou veľkosti, aj keď veľmi často to bola veľkosť iluzórna. Na nevyliečiteľnom smútku za stratou sa však ťažko dá vybudovať iná identita ako nešťastná. Maďari teda budú vždy nešťastní… clivo túžiť, ako sa na melancholikov patrí, nie celkom vediac, po čom v skutočnosti túžia.“
Vďaka za aktuálny a výsostne potrebný preklad patrí pánovi Jozefovi Marušiakovi.
Krzysztof Varga: Guláš z turula, Bratislava, Kalligram 2010, preklad Jozef Marušiak
