„Obavy určite nie. Nemala som ambíciu napísať niečo tak, aby niekto nemohol spávať. Mojou ambíciou bolo nájsť odpoveď, kam kráča Slovensko. Ako sa bude vyvíjať nielen Slovensko, ale aj ostatné krajiny Európy, sveta. Prispieť do dialógu v hľadaní pravdy,“ povedala.
„Sú ľudia, ktorí nenapíšu knihu a vysvetľujú desaťročia, aj tak nič nevysvetlia. Sú politici, ktorí sa chcú podeliť o svoju osobnú skúsenosť práve preto, aby sme si viac rozumeli,“ priblížila expremiérka dôvody, pre ktoré sa rozhodla odpovedať na množstvo otázok novinárky. V knihe podľa vlastných slov ponúka svoje videnie sveta, svoju maličkú pravdu. Ako dodala, čitateľ sa po prečítaní rozhovorov dozvie aj o chybách, ktorých sa počas svojej vlády dopustila. „Snažila som sa vnímať, čo sa mi ponúka. Ponúklo sa mi poznanie moci, ale aj bezmocnosti, hlbokej oddanosti aj najhlbšej zrady. Ponúklo sa mi poznanie svetových súvislostí v malej obci na Slovensku a malej obce Slovenska v svetových vyjednávaniach na pôde OSN. Je to svet, ktorý má svoje zázraky a má rovnako kruté zobudenie zo sna,“ opísala Radičová svoje pôsobenie vo funkcii premiérky.
Radičová v rozhovore s Ľubou Lesnou deklaruje svoje názory na stav demokracie na Slovensku. Otvorene hovorí, na akej ceste sa ocitlo nielen Slovensko, ale aj ostatné krajiny Európy. Čitateľom predostiera svoje názory na rozdelenie Česko-Slovenska, éru mečiarizmu, ale aj viaceré veľké politické kauzy. Konštatuje, že novodobá história Slovenska je rukopisom troch mužov: Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica. Nevyhýba sa ani témam Gorila či generálna prokuratúra a čitateľom tiež dáva možnosť nazrieť do zákulisia vnútornej politiky.
Foto: Ramon Leško
Do bratislavského Pálffyho paláca prišlo množstvo známych tvárí aj politikov, zahral Svetozár Ilavský a večerom moderoval Štefan Skrúcaný. Teb si neodpustil viaceré štipľavé poznámky, ale aj zážitky z minulosti, keď napríklad spolu so Stanom Radičom a Jarom Filipom pribehli naradostení za Ivetou Radičovou, že aký majú úžasný bonmot alebo vtipnú scénku…a ona len pokrčila ramenami a zahundrala: „A niečo lepšie nemáte?“
Knihu uviedol do života obľúbený spisovateľ, aforista a prekladateľ Tomáš Janovic. Slovenčina je podľa neho presný jazyk a už dávno vystihla, prečo by sa nemali robiť hrubé čiary. „Hrubé čiary totiž udržiavajú pri živote hrubosť. Hrubosť v politike, aj hrubosť v živote. Preto knihe želám veľa, najmä pozorných čitateľov,“ zaželal T.Janovic a dodal svoj úplne čerstvý aforizmus, ktorý dal dokonalú bodku za večerom. „Demokracia po našom. Už dávno sme mohli byť demokrati, keby sa demokracia dala niekde ukradnúť.“
