Medzi jeho posledné tituly patrí historická esej Moje Košice (2012) a zväzok korešpondencie s názvom 1969–1989: Slovensko v časoch všeobecnej stagnácie (2011).
Tomáš Štrauss sa narodil v Budapešti, ale vyrastal v Košiciach a vo Zvolene. Po štúdiách na Karlovej univerzite v Prahe pôsobil ako docent teórie a dejín umenia a neskôr ako riaditeľ Kabinetu estetiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho pedagogickú a publikačnú činnosť zastavil bývalý režim, po roku 1968 sa jej venovať nesmel.
Situácia sa zmenila v roku 1980, keď na pozvanie vydavateľstva DuMont odišiel do Nemecka, kde sa usadil a pracoval ako zástupca riaditeľa Múzea sochárstva 20. storočia v Duisburgu. Hosťoval na viacerých univerzitách a publikoval v niekoľkých nemeckých, amerických či francúzskych periodikách, výraznejšie spolupracoval napríklad s Frankfurter Allgemein Zeitung. Svoju pozíciu uznávaného teoretika umenia posilnil aj pôsobením vo Východoeurópskom kultúrnom centre v Kolíne nad Rýnom.
Na slovenskom trhu sa jeho publikácie znovu začali objavovať po roku 1989, do Bratislavy sa Tomáš Štrauss natrvalo vrátil až 13 rokov po revolúcii.
Medzi jeho výrazné publikácie patrí napríklad Umenie dnes (1968), Und trotzdem, „die Ostkunst“ (spoločne s B. Groysom, 1994), Metamorfózy umenia 20. storočia (2001), Zo seba vystupujúce umenia (2003), Toto posrané 20. storočie (2006), Toto čudesné 21. storočie (2009) a Toto rozbiehajúce sa 21. storočie (2009, 2010).
