Nalaďte sa na svojráznu romancu

Zuzana Cigánová je autorkou teraz už piatich knižiek a jednej divadelnej hry s názvom Divadelná hra (2011).

18.09.2013 12:00
debata

Debutovala v roku 1991 knihou Kúsok cesty okolo sveta, ktorá vznikla podľa denníkových zápiskov počas cesty po Južnej Amerike v rámci expedície Tatra kolem světa. O štyri roky nasledovala kniha Dopadne to dobre, pes bude rád, kde predviedla fungovanie manželského trojuholníka, trochu zatrpknuté, no pritom hravé, s trochou presvitajúcej nádeje. Ďalšia kniha KplusK alebo naša etuda predstavovala nostalgickú skladačku stratených a znova nájdených zamilovaných listov, rámcovanú stretnutím dvoch milencov po rokoch, na pozadí ktorej sa k slovu dostávajú aj tie veľké dejiny.

Zuzana Cigánová: Špaky v tŕní Foto: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Zuzana Ciganova: Spaky v trni Zuzana Cigánová: Špaky v tŕní

Jej štvrtá próza Šampanské, káva, pivo z roku 2008 – o hľadaní zázraku spolupatričnosti uprostred nevraživej každodennosti – sa dostala do finále ceny Anasoftlitera. Zároveň definitívne potvrdila, že Zuzana Cigánová nie je iba píšucou herečkou s obdivuhodným repertoárom divadelných a filmových postáv – pripomeniem len tituly ako Romance pro křídlovku či Slávnosť v botanickej záhrade – ale už aj suverénnou prozaičkou s originálnym autorským rukopisom.

Ten je pritom výrazne ovplyvnený autorkiným pôvodným povolaním. Jej štýl a rozprávačská technika, rozmieňanie opisovaného sveta a postáv na drobné, ich zachytávanie prostredníctvom úryvkov z rozhovorov, drobných vnemov, gest – to všetko je výsledkom hereckej skúsenosti – práce s rečou, s jej tempom, ale vlastne aj dôvernej znalosti fungovania tela. Cigánovej písanie je telesné, zmyselné a zmyslové, ako aj intímne zároveň. Na tejto úrovni sa jej postavy ukazujú také, aké naozaj sú, bez pretvárky a racionálnej kontroly. Hocako modernisticky pôsobia jej rozprávačské postupy, práca s jazykom, využívanie prúdu vedomia, pristihovanie sveta prostredníctvom detailov, Cigánovej rozprávanie nie je poučené či odvodené z literárnych zdrojov, je inštinktívne a spontánne, no pritom dostatočne „ukočírované“. Pri čítaní jej kníh na čitateľa zapôsobí svojský pohľad na svet a zaplaví ho záľaha rozšafných viet a hravých slov, aj napriek tomu, že sa často opisujú nie práve najpríjemnejšie stránky reality.

Kde je všetko inak

Nie je to inak ani v najnovšej Cigánovej próze Špaky v tŕní. Ako názov napovedá, budeme mať do činenia s romancou, ale takou, kde je všetko inak.

Jej hrdinka Pipina nie je výnimočná a krásna, ale obyčajná a – ako jej stále prízvukuje okolie i ona sama – škaredá a predovšetkým veľmi opustená: „Osamelosť typu nik ma nepotrebuje je ešte obludnejšia ako osamelosť typu nik ma nemá rád.“ Muži po nej netúžia, skôr ich akosi odpudzuje a svojou škaredosťou zaskakuje. K manželovi a dieťaťu prišla akousi čudnou zhodou okolností a rodinného šťastia si dlho neužila: „A uvedomila si, že je to pravda, že nie je pripravený. Že na to nemá. Že to bol prešľap. Len ho opravila, že prešľapík. Budeme ho volať prešľapík, dobre? Takže si jednoducho nevedel rady, takže odišiel.“

Pipinin život je plný trápenia, frustrácie a komplexov. V živote ju nikto neľúbil, ani jej vlastná „hrozná mama“ – a vlastne ani ona sama sa nikdy nemala rada. Nikto si ju nevšíma, pohybuje sa na periférii pozornosti všetkých, sama na všetko, neschopná vzchopiť sa a dať sa do laty: „A ona stále niečo dobiehala, dorábala, len-len stíhala, zase zmeškala, zase zabudla, porezala sa, šmykla sa, rozbilo sa to, padlo to.“

Rovnako ani kulisy tohto príbehu nebudú exotické a krásne, ako to v romancách býva, práve naopak. Autorka necháva totiž Pipinu predierať sa nevľúdnym smradľavým sídliskom, „štrbavými schodmi“, „smradľavými podchodmi“ s kočíkom a so svojím dieťatkom, zbierať ohorky po susedoch, vkladať smeti do kontajnera, trápiť sa v opotrebovanom by­te.

Pipina sleduje ľudí okolo seba a pristihuje ich, ako nie sú šťastní, aj keď na to majú všetky predpoklady, ako sú k sebe zlí a ako si kazia životy. Pozoruje okoloidúce partnerské dvojice, ticho im závidí a odhaduje ich minulosť. Konfrontuje sa s nevraživými šoférmi autobusov, nepríjemnými lekárkami a sestričkami, s ľahostajnými blížnymi či v horšom prípade s tými, ktorí radi druhým ubližujú. Vidí, koľko škaredého sa dokáže vyvaliť aj z tých najpríťažlivej­ších ľudí.

Písanie živelné, drzé a neokázalé

Napriek všetkým handicapom necháva autorka svoju protagonistku túžiť a unikať do snov, kde sa jej kompenzuje všetko zlé, kde si vytvára priestory pokoja a šťastia: „Pipina bola virtuóz na sny. Vidí velikánske oblé zelené kopce, pospájané úzkymi oblými zelenými údoliami. Ako v hniezdach v nich mäkko spočívajú ploskáče ako žabky, lenže obrovské. Nedajú sa šmariť… Ale keď sa človek schúli, keď si ho kameň zošmykne doprostred… cíti sa ako v božom koši. Ako v maminom teplom náručí. Ako v miliónročnom náručí zeme. Ako uprostred vesmíru. Človek si leží… odovzdane oddychuje medzi slnkami a planétami. Tam, kde patríme. Spolu.“ Rovnako len vo snoch zažíva lásku a blízkosť a privlastňuje si mužov, ktorí sa jej počas bdenia páčili.

No a čo by to bolo za romancu, keby autorka svojej hrdinke nedopriala naplnenie jej túžob. Zo škaredého káčatka sa síce nestane labuť, ale Pipina stretáva muža svojho života. Rovnako opusteného ako ona, a preto vďačného za zdieľanú blízkosť. Dostáva sa k nemu síce akoby zázrakom, no čitateľ romancí musí byť zhovievavý aj k takýmto riešeniam „deus ex machina“. Pretože tak ako je pravda, že ľudia trpia a sú k sebe zlí, je pravda, že sa stane niečo neuveriteľné a sú spolu šťastní.

Na písanie Zuzany Cigánovej sa treba naladiť a akceptovať ho presne také, aké je – živelné, drzé a neokázalé. Popritom na seba berie riziko, že nie všetko sa musí vydariť, no práve táto odvaha ho robí sympatickým a z konvenčných schém dokáže vyčariť nekonvenčné a prekvapujúce rozprávanie.

Netreba ohŕňať nos nad veľkými slovami ako láska, blízkosť, túžba, neha, dobro a zlo ani nad príbehom na prvý, ale naozaj len na prvý, pohľad pôsobiacim ako z červenej knižnice. Rovnako treba prijať aj autorkin nenápadný moralizátorský osteň. Odmenou láskavému čitateľovi je potom stretnutie s nevšedným, živým a v pozitívnom zmysle svojráznym textom.

debata chyba
Viac na túto tému: #Anasoft litera #Zuzana Cigánová #spisovateľka