Cudzím stádam sa nedá vyhnúť

Päť rokov po ostatnej knihe Žena zo sekáča (2008) prichádza Uršuľa Kovalyk s rozsahovo subtílnejšou prózou Krasojazdkyňa. Príbeh hlavnej postavy Karolíny sa odohráva na pozadí šedivých normalizačných rokov so všetkými príznakmi patriacimi k danej dobe (prepúšťanie z práce pre chýbajúci kladný vzťah k socialistickému zriadeniu, Tuzex, bony, sivé paneláky, cez hranice pašované jablkové mydlá a zelené spreje značky FA a i.), ktoré však spätne po "Zamatovej“ hodnotí ako najúspešnejšiu časť svojho života: "Cítila som sa ako kolaborantka. Najkrajšie spomienky boli z obdobia, na ktoré sa patrí iba nadávať. Vyšla som na svoj vrchol jedinýkrát. Zažiarila som a zhasla. Dievča, smola!“ (s. 117).

18.12.2013 05:00
Uršuľa Kovalyk
Uršuľa Kovalyk vydala knihu s názvom Krasojazdkyňa.
debata

Karolína bola krasojazdkyňou. Už z pomenovania knihy je zrejmá dominancia tohto motívu. Predtým ako sa z nej stala voltižérka, bola neduživým dieťaťom bez priateľov. Jej svet tvorila mama, babka a tri tety: "Neviem, kto je môj otec. Možno to nevie ani mama. Nepoznala som môjho deda. Nemala som brata ani strýka. V našej rodine sa muži normálne nevyskytovali. Iba mužské návštevy“ (s. 13).

Uršuľa Kovalyk: Krasojazdkyňa Foto: Divadlo bez domova
kovalyk krasojazdkyna Uršuľa Kovalyk: Krasojazdkyňa

Kovalyk sa tentoraz sústredene zameriava na stvárnenie ženského sveta bez toho, aby príliš výrazne riešila žensko-mužské vzťahy. Muži sa vyskytnú iba ako epizódne postavy (v podobe priateľov Karolíninej matky či kamarátkinho otca), viac priestoru dostáva iba Arpi, ktorý Karolínu zasväcuje do sveta hudby: "Arpi sa mi vážne pozrel do očí. Slávnostným hlasom mi oznámil, že je to Pink Floyd, najgeniálnejšia skupina 20. storočia“ (s. 50).

Viac ju však zaujíma ženská skúsenosť, ženské sny a túžby zobrazované aj cez zvláštnu schopnosť videnia hlavnej postavy. Stretnutie s o rok staršou Romanou jej otvára svet jazdenia a spolu s koňom Sesilom začnú tvoriť nerozlučnú trojicu, kde netreba nič predstierať či ovládať sa. Šťastné detstvo v totalite sa však definitívne (s)končí spolu so spoločenskými zmenami. Postavy, paradoxne, zakopávajú o slobodu. Akoby ich prasknutá totalitná "ohrada“ vypustila na preteky, na ktoré neboli pripravené: "Musela som sa bezmocne pozerať, ako sa indická konkubína rozpustila v pohári vína. (…) Bojovníčka zlomila oštep. Stala sa z nej bábika s narúžovanými ústami. (…) Krasojazdkyňa sa premenila na prázdnu nádobu“ (s. 118).

Iste, autorku na modelovaní cesty od sladkobôľnosti detstva k bolesti dospievania sprevádzajú drobné nedokonalosti (obrazy aj jazykovo občas hraničiace s gýčom), tie však spoluvytvárajú nezameniteľnú, ešte stále trochu neokresanú, ale rozhodne zaujímavú poetiku. Uršuľa Kovalyk totiž nezvykne klusať, ona vždy cvála.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Uršula Kovalyk #Krasojazdkyňa #Divadlo bez domova