Ako ste sa dostali k slovenčine a slovenskej literatúre?
Študoval som v Amsterdame slovanské jazyky a ešte počas bývalého režimu som sa vďaka tomu dostal do Československa. Od roku 1990 som žil na Slovensku. Vždy som mal veľký záujem o literatúru, som dosť intenzívny čitateľ, a to najmä ruských diel. Keď som tu žil, zoznámil som sa aj so slovenskými autormi.
Preložili ste do holandčiny knihu V mene otca od Ballu. Prečo ste si vybrali práve tento titul?
Vybral som si pár slovenských kníh, ktoré by som rád predstavil holandským čitateľom. Balla sa mi páči, je veľmi stručný, nepoužije v svojej tvorbe ani jedno slovo navyše. Píše jasne a zreteľne, vie presne, čo chce povedať, dobre štylizuje a má aj príbeh. Mám vybrané aj ďalšie knihy slovenských autorov a verím, že ich v budúcnosti preložím. V prvom rade som však začal so súčasnými autormi.
Existuje v Holandsku nejaké povedomie o slovenskej literatúre?
Nie. Vôbec žiadne. Dokopy sa tu preložilo jedenásť kníh zo slovenčiny, lenže tie knihy už nie sú aktuálne. Ľudia v Holandsku, ktorí majú záujem o zahraničné diela, poznajú poľskú, maďarskú aj českú literatúru, ale slovenská je pre nich úplne neznáma. Nevedia ani to, že vôbec existuje. Je to spôsobené aj tým, že Slovensko je pre nich úplne neznáma krajina, a teda ani nie sú zvedaví. Keď vyšiel Balla, až vtedy niektorí ľudia prejavili aký-taký záujem. Oproti tomu česká literatúra je celkom dominantná. V Holandsku sú obľúbení autori Hrabal, Vaculík, Kundera aj ďalší.
Je šanca, že sa to prekladmi zmení?
Veľmi ťažko. Bol som veľký optimista, veril som, že niečo takýmto spôsobom dosiahnem. Ale komplikuje to aj celková situácia na knižnom trhu v Holandsku. Konkurencia je obrovská, lebo vychádza stále viac a viac kníh, pričom kníhkupectvá krachujú, čo je irónia. Z roka na rok rastie počet autorov a diel, ale ľudia o ne nemajú záujem. Keď vyjde útla knižka od Ballu, je takmer nereálne, aby sa dostala do širšieho povedomia. Myslel som však, že sa to podarí. Dostal som veľkú podporu aj od slovenského veľvyslanectva, pozvali Ballu na niekoľko prednášok po holandských mestách. Bolo to síce úžasné, ale len málo ľudí to naozaj zaujalo.
Je kniha v distribúcii? Je možné kúpiť ju v kníhkupectvách?
Je v distribúcii, ale nie každé kníhkupectvo ju ponúka. V Holandsku to funguje inak ako na Slovensku. Tu je každá kniha, ktorá sa vytlačí minimálne v 500 – 600 exemplároch automaticky zaradená do distribúcie. Potom je to už na jednotlivých kníhkupcoch, či ju objednajú. Lebo zatiaľ čo na Slovensku menšie kníhkupectvá majú problém prežiť, tu je to naopak. Tu v posledných rokoch skrachovali knižné veľkoobchody, kde sa okrem hudby predávajú aj cédečká, a kde je okrem kníh aj kaviareň. Prežili len malé obchodíky s knihami. A tie sa samostatne rozhodujú, čo budú alebo nebudú predávať. Ale ako som spomínal, kníh je teraz až neuveriteľne veľa. Z toho dôvodu je šanca pretlačiť titul k jednotlivému predajcovi malá. <ot>Neodradilo vás to od ďalších prekladov slovenských autorov? Pripravujete nejaký? <an>Neviem síce, či bude záujem, a preto sa budem správať opatrnejšie, ale – áno, pripravujem. Veľmi sa mi páči Rudolf Sloboda, jeho knihy sú mojou srdcovou záležitosťou. Preložím jeho dielo Rozum. Na rok 2015 plánujem pripraviť 10 – 12 poviedok súčasných spisovateľov, ako je práve Balla, Rankov a ďalší. Veľmi ťažké je však nájsť vydavateľa, ktorý pôjde do takého rizika. Rád by som toho vydal aj viac, ale, bohužiaľ, som závislý od vydavateľov, distribúcie aj kníhkupcov.
Je rozdiel medzi slovenskou a holandskou súčasnou literatúrou?
V Holandsku v dnešnej dobe spisovateľ robí pred písaním veľký výskum v knižniciach alebo archívoch a potom príbeh zasadí do určitej doby. Je to taký trend. Cez literárne postupy toto obdobie opisuje, z čoho síce môže byť pekná sentimentálna kniha, ale nemá až takú dušu. V slovenskej literatúre ide primárne o človeka. Slovenskí spisovatelia sa zameriavajú na určité ľudské vlastnosti, ktoré nepotrebujú nájsť v histórii, ale nachádzajú ich v sebe a v okolí. Pre mňa ako čitateľa je tak slovenská literatúra oveľa živšia. Tým, že je zasadená do súčasnosti, je jednoduchšie identifikovať sa s postavami a príbeh pre mňa nie je taký vzdialený.
