Za akých okolností vznikla slam poézia? Kedy vám prvýkrát napadla táto myšlienka?
Slam prúd začal roku 1984 v Get Me High Jazz Clube v Chicagu. Šou sa vtedy ešte nevolala poetry slam, ale vznikla presne na tom mieste, kde som vystupoval a kde ma začali ostatní nasledovať. Teda tí, ktorí začali „prednášať“ poéziu, čo v tom čase nebolo považované za správne. Básnici podľa pravidiel – zvyklostí – by nemali byť „hercami“. Všetka literatúra o poézii z tých čias bola nudná a akademická, zameraná na úzku skupinu ľudí. Snažil som sa rozširovať poéziu k čo najširšiemu obecenstvu tým, že som ju robil zábavnejšou a dostupnejšou.
Z čoho presne slam poézia vychádza? Má korene aj v nejakom hudobnom štýle, či tzv. hnutí spoken word? Súvisí aj s aktivitou kultovej hiphopovej poetickej kapely The Last Poets či iných podobných združení?
Určite nie. Korene toho, čo sa začalo v Chicagu a nakoniec rozšírilo poetry slam v USA a po celom svete, prišlo od básnikov v Chicagu, ktorí chceli silnejší hlas. Veľa z filozofie, ktorá je dnes kľúčová pre slam poéziu, pochádza z folkového hnutia šesťdesiatych rokov a džezu. Hip-hop a „hovorené“ slovo sú iba dva z mnohých elementov, ktoré sú zastúpené v slame.
Ako sa za tridsať rokov zmenila poetry slam? Kedy nastal jej najväčší rozmach a kedy mala svoju najsilnejšiu pozíciu?
Práve zažívame nový boom v Chicagu, cez projekt vedený ako Chicago Slam Works, teda cez našu neziskovú organizáciu, ktorá oslavuje Chicago ako mekku performance poézie. Ako ktorákoľvek forma umenia, špeciálne taká demokratická, ako je slam, rastie, vyvíja sa a občas sa preto stáva skreslenou. Jedným z týchto skreslení je prílišné kladenie dôrazu na súťaživosť. V počiatkoch, v koreňoch slamu, nešlo o súťaženie, ale o prednes poézie. V súčasnosti sa európska slam scéna stáva oveľa výnimočnejšou a dôležitejšou ako v USA. Spôsobil to práve prílišný dôraz na súťaživosť.
Ako prebiehali prvé poetry slam súťaže?
Náhodne. Rôzne pravidlá sa objavovali a menili každý týždeň. Naozaj nešlo o nič vážne. Mali sme zábavu z rôznych súťaží. Z teatrálnosti. Z hýrivosti. A v originálnej Green Mill Show to tak stále je.
Mnohí ľudia by bez vás nenašli odvahu naživo prezentovať svoje básne, príbehy. Musí to byť asi príjemný pocit, že ste takto mohli objaviť mnohých skrytých „básnikov ulíc“.
Od jej začiatkov v Get Me High klube bolo mojou filozofiou byť otvorený všetkým ľuďom a štýlom poézie. Áno, myslím si, že to zmenilo tisíce životov k lepšiemu.
Je vo vás prítomný pocit zodpovednosti za svoje dieťa alebo to beriete tak, že si slam poézia už žije svoj vlastný život?
Slam si jednoznačne žije svoj vlastný život, no podobne ako mnoho starých otcov mávam občas obavy, čo sa z detí a vnúčat vyvinie. Považujem to za súčasť svojej služby – udržať korene filozofie, ktorú som prebudil k životu, ako možnosť pre tých, ktorí sa rozhodli pre slam, ako pre ich formu umenia. Cestujem po svete a udržiavam jej tradíciu.
Má podľa vás zmysel uverejňovať slam poéziu aj vo forme písaného slova? Je pre vás táto platforma nerozlučne spojená s pódiom a improvizáciou?
Všetky písané básne vrátane klasiky sú poetry slam, ak ich niekto prednáša. Slam nie je štýl poézie, je to prednes poézie – hocijakej poézie. Väčšina vrcholových slam básnikov publikuje svoje práce.
Podstatnou súčasťou poetry slam je parafrázovanie a citácia. Je to podľa vás ďalšie obohacovanie poézie?
Určitá skupina slam básnikov možno používa parafrázovanie alebo citovanie v ich textoch, ale to je ich charakteristika, to sú oni. Veriť, že existuje jeden štýl slam poézie, je zavádzajúce. Každý poetický štýl a techniku možno počúvať na slam javisku, kde získa tú správnu pôsobivosť. Uprednostňujete skôr pripravený text alebo úplne improvizovanú zložku? Slam básnici by sa mali snažiť o čo najlepší možný prednes čo najlepšieho možného textu. Videl som len veľmi málo predstavení, keď sa to básnikom podarilo cez improvizáciu.
Ako jeden z prvých ľudí ste iniciovali prenesenie poézie z akademickej pôdy medzi širokú verejnosť. Ako mení charakter poézie jej prostredie?
Verím, že slam je najdôležitejšie spoločenské literárne hnutie našej doby. Pomohlo vrátiť poéziu do orálnej tradície.
Roku 1986 ste pri legendárnom vystúpení Chicago Poetry Ensemble v miestnom bare Green Mill nechali prvý raz hlasovať divákov. Ako reagovali odborné kruhy, keď o víťazoch nerozhodovali odborníci, ale bežní ľudia? Vďaka vám sa vlastne zrodil nový druh aktívneho publika, ktoré sa priamo zapájalo do deja a rozhodovalo o úspechoch alebo neúspechoch účinkujúcich.
Establishment bol zhrozený celou tou demokraciou. No nám naozaj málo záležalo na tom, čo si myslia ostatní, pretože naše podujatia boli plné ľudí, ktorí si užívali samých seba, a čítačky akademických kruhov, ktoré nás tak kritizovali, boli nudnými večermi so slabou návštevnosťou.
Marc Smith (1949)
Marc Smith prezývaný Slam Papi sa narodil v juhovýchodnej časti Chicaga, ktorá bola v tom čase skôr industriálnou zónou ako umeleckým prostredím. Väčšinu mladosti prežil ako stavebný robotník, no už vtedy sa venoval písaniu poézie. V Get Me High Jazz Clube začal spontánne vystupovať so svojou tvorbou, ktorú prednášal hýrivým až hereckým spôsobom. Okolo jeho osoby sa začali postupne formovať ďalší podobne zmýšľajúci ľudia a spolu začali organizovať pravidelné poetry slam večery. Smith je považovaný za hlavného tvorcu celej myšlienky, ako aj jej základných pravidiel. Slam poézia sa postupne rozšírila z Chicaga do celého sveta a dodnes má veľmi silné postavenie v USA a Európe.
