Foto: Trio Publishing
Básnenie-snenie s deťmi a pre deti je v Hatalovom podaní najmä slobodnou hrou jazyka, brnkaním na nervy konvenčnosti, preliezaním plotov školometstva, kde-tu aj s úškľabkom nonsensu. Veď kto ak nie decká si zaslúžia verše doslova na hranie na hrane.
Hatala pripúšťa, že on sám ako školák zo záškoláctva síce nikdy neprepadol, no ani v ňom veľmi nevynikal. Jeho ulievači na jednotku sa volali Tom Sawyer, Huckleberry Finn, Mag či Holden Caulfield, ako ich vymysleli Mark Twain, Jack Kerouac a J. D. Salinger. „Čím som starší,“ priznáva Hatala, „tým častejšie myslím na záškolákov svojho detstva. Na ich živelnú životnosť, opojnú voľnosť a nespútanú hravosť, aká býva aj vo veselých básničkách, čo som sa usiloval napísať. Na obranu tohto druhu záškoláctva.“
