Rowlingovej detektív sa vracia. Prečítajte si úryvok z jej novinky!

Napísať úspešnejšiu knižnú sériu, akou bola tá o Harrym Potterovi, nie je vôbec jednoduché. Spisovateľka J. K. Rowlingová sa však zjavne výziev nebojí. Druhá zo série jej knižných detektívok, ktorú v roku 2013 odštartovala románom Volanie kukučky, vychádza v anglickom jazyku už vo štvrtok 19.júna. Rovnako ako prvú knihu ju napísala pod pseudonymom Robert Galbraith Titul Silkworm má za sebou prvé ohlasy, pričom britskí a americkí recenzenti v predstihu oceňujú najmä Rowlingovej zmysel pre detail a návrat ku klasike.

19.06.2014 11:40
Joanne K. Rowling Foto:
Joanne K. Rowlingová
debata

Dve dejové línie

Charizmatický súkromný detektív s jednou nohou Cormoran Strike a jeho iniciatívna asistentka Robin sa púšťajú do ďalšieho prípadu. Tentoraz ich zaujme zmiznutie spisovateľa Owena Quinea. Ten práve dokončil rukopis knihy, ktorej vydanie by mohlo mnohým ľuďom skomplikovať, alebo dokonca zničiť život. A tak sa vynorí množstvo podozrivých, ktorí by mali dôvod spisovateľa umlčať.

Silkworm, čo je anglický ekvivalent pre priadku morušovú, má dve dejové línie. Jedna opisuje pátranie po spisovateľovi, druhou je spisovateľova tvorba slúžiaca ako dôkaz. Rovnako ako vo Volaní kukučky, i tu sa spisovateľka spolieha na klasiku detektívneho žánru. Román tak môže pripomínať diela Agathy Christie alebo Dorothy Sayersovej. „Je jasné, čo je zdrojom inšpirácie Silkworm,“ myslia si v New York Times. „Ide o staromódny detektívny príbeh s dôkladnou analýzou dôkazov, ktorému nechýba satira a fascinácia zradou, pomstou či krutosťou ako dôsledkom korupcie.“ Podľa denníka je výsledkom Rowlingovej novinky zábavný román, v ktorom najsilnejšou osobnosťou nie je vrah alebo obeť, ale detektív a jeho vyšetrovacie postupy.

Nadviaže na úspech?

S prvou knihou spája Silkworm aj prostredie anglickej smotánky. Zatiaľ čo Volanie kukučky s detektívom Cormoranom Strikeom sa sústredilo na život modeliek a celebrít, tentoraz Rowlignová opisuje prostredie, ktoré dôverne pozná. „Čítať medzi riadkami a jednotlivými líniami je azda najzaujímavejšie. Dozvedáme sa tak Rowlingovej názor na slávu a ako sa dnes žije úspešnému spisovateľovi,“ tvrdí recenzent v magazíne People. Novinky z dielne autorky ságy o Harrym Potterovi sa dočkajú aj Slováci. "Detektívny román The Silkworm chystáme pre slovenských čitateľov na jar 2015, opäť v preklade Diany Ghaniovej,“ hovorí šéfredaktorka vydavateľstva Plus Martina Mašínová.

Volanie Kukučky, prvá kniha o Cormoranovi Strikeovi od Roberta Galbraitha, vyšla na Slovensku vo februári. Podľa vydavateľov sa stala bestsellerom okamžite po vydaní. Či sa Rowlingovej podarí rovnako zaujať aj s druhou časťou, je otázne. Predpoklady však na to má.

1

„Dúfam, že zomrel niekto fakt slávny, Strike,“ ozval sa chrapľavý hlas v telefóne.

Mohutný neoholený chlap kráčajúci tmou s mobilom pritisnutým na ucho sa uškrnul. O chvíľu malo svitať.

„Ste blízko.“

„Je šesť hodín ráno, doriti!“

„Pol siedmej, ale ak chcete to, čo som získal, musíte si po to prísť,“ povedal Cormoran Strike. „Som neďaleko. Kúsok odtiaľto…“

„Ako viete, kde bývam?“ vyštekol hlas.

„Sám ste mi to povedali.“ Strike potlačil zívnutie. „Predávate byt.“

„Ach,“ upokojil sa muž na druhom konci. „Máte dobrú pamäť.“

„Kúsok odtiaľto je nonstop otvorená kav…“

„Serte na to. Zastavte sa neskôr v kancelárii…“

„Ráno mám stretnutie s ďalším klientom, Culpepper. Platí mi viac ako vy a celú noc som nespal. Ak to chcete použiť, potrebujete to hneď.“

Muž zastonal a Strike začul šuchot prikrývky.

„Dúfam, že máte horúce novinky.“

„Smithfield Café na Long Lane,“ odvetil Strike a zložil.

Pri chôdzi dolu kopcom mal neistejší krok ako zvyčajne. Smeroval k trhu Smithfield Market, ktorý v tej zime a tme vyzeral ako obrovský monolit – hranatý viktoriánsky chrám zasvätený mäsu, kde sa každý deň od štvrtej ráno už niekoľko storočí vykladalo, krájalo, balilo a predávalo mäsiarom a reštauráciám po celom Londýne. Strike začul v prítmí krik, hlasné príkazy, vrčanie a pípanie cúvajúcich dodávok, ktoré vykladali zabité zvieratá. Vyšiel na Long Lane a zamiešal sa medzi ostatných zababušených chlapov, ktorí si plnili pondelňajšie povinnosti.

Skupinka rozvážačov vo fosforeskujúcich bundách a rukaviciach s hrnčekmi s čajom postávala pod sochou kamenného gryfa, ktorá držala stráž na rohu budovy. V tme na druhej strane cesty žiarila ako otvorený kozub dvadsaťštyri hodín denne otvorená kaviareň Smithfield Café – priestor veľký asi ako komora, z ktorého sálalo teplo a vôňa mastného jedla.

Kaviareň nemala toalety – iba dohodu s neďalekou stávkovou kanceláriou. Ladbrokers však mali otvoriť až o tri hodiny, a tak si Strike spravil menšiu odbočku do uličky a v tmavom priechode uľavil mechúru plnému slabej kávy, čo vypil v noci pri práci. Vyčerpaný a hladný, no s radosťou človeka, ktorý prekročil vlastné fyzické hranice, konečne vošiel do kaviarne, kde ho privítala silná vôňa pražených vajíčok so slaninou.

Od stola práve vstali dvaja muži v hrubých mikinách a nepremokavých bundách. Strike sa natlačil do malého priestoru a so spokojným povzdychom si sadol na stoličku z ocele a tvrdého dreva. Sotva stihol otvoriť ústa, taliansky majiteľ mu priniesol veľký biely hrnček s čajom a trojuholníky bieleho chleba s maslom. O päť minút mal pred sebou na veľkom oválnom tanieri aj anglické raňajky.

Strike zapadal medzi ostatných mocných mužov, čo s hrmotom vchádzali a vychádzali z kaviarne. Bol veľký, tmavý, s hustými krátkymi kučeravými vlasmi, ktoré mu mierne ustupovali z vysokého klenutého čela nad namrzeným obočím a boxerským nosom. Tvár mu špatilo strnisko a tmavé oči zvýrazňovali kruhy pripomínajúce modriny. Jedol s neprítomným pohľadom upretým na protiľahlú budovu trhoviska. Z miznúcej tmy sa vynáral najbližší oblúkovitý vchod s číslom dva, sponad ktorého naňho civela prastará prísna bradatá tvár z kameňa. Jestvoval vari kedysi boh zdochlín?

Dominic Culpepper prišiel vo chvíli, keď sa pustil do klobásky. Chudý novinár s výrazom miništranta bol skoro taký vysoký ako Strike. Keby nemal zvláštne asymetrické črty, akoby mu niekto skrútil tvárou v protismere hodinových ručičiek, oplýval by priam dievčenskou krásou.

.....

2

Metro sa už zapĺňalo. Ľudia vyzerali ako vždy v pondelok – mali ochabnuté, bledé tváre a strnulý, rezignovaný výraz. Strike si sadol oproti mladej svetlovláske s opuchnutými očami, ktorej podchvíľou padala hlava. Zakaždým sa však strhla zo spánku a horúčkovito pozrela na rozmazané názvy staníc, či náhodou nepremeškala tú svoju.

Metro s rachotom a buchotom uháňalo k mizernému dvaapolizbovému bytu pod zle izolovanou strechou, ktorý Strike nazýval domovom. V hĺbke vlastnej vyčerpanosti, obklopený bezvýraznými tvárami spolucestujúcich, začal uvažovať nad náhodami, ktoré sa skrývali za existenciou každého z nich. Prísne vzaté je každé narodenie iba náhoda. Stovky miliónov spermií plávajú tmou a šanca, že sa človek stane práve sám sebou, je mizivá. Ktovie, koľkých z plného metra rodičia plánovali, uvažoval unavene. A koľkí sa narodili nechcene, presne ako on?

Na základnej škole s ním do triedy chodilo dievčatko, ktoré malo na tvári „oheň“ – naevus flammeus. Strike s ňou od začiatku potajme cítil určitú spriaznenosť. Obaja si so sebou od narodenia niesli čosi nezvyčajné a nezmazateľné, za čo vôbec nemohli. Oni to síce nevideli, ale všetci ostatní áno, a boli natoľko nevychovaní, že na to neustále upozorňovali. Ako päťročný si myslel, že občasný záujem cudzích ľudí súvisí s jeho jedinečnosťou. Napokon si uvedomil, že v ňom v skutočnosti vidia iba zygotu slávneho speváka, neželaný dôkaz nevery. Strike sa s biologickým otcom stretol iba dva razy. Jonny Rokeby uznal otcovstvo až po teste DNA.

Dominic Culpepper bol chodiaci koncentrát bulvárneho záujmu a predsudkov, s ktorými sa Strike v poslednom čase stretával už iba zriedka, keď si niekto náhodou spojil mrzuto pôsobiaceho bývalého vojaka so starnúcou rockovou hviezdou. Každý hneď myslel na trustové fondy, tučné šeky, súkromné lety, VIP salóny a bezmedznú multimilionársku štedrosť. Ohromení Strikeovým skromným životným štýlom a vyčerpávajúcim pracovným časom si kládli otázku: Čo také Strike urobil, že sa otcovi takto odcudzil? Predstiera biedu, aby z Rokebyho vytiahol viac peňazí? Čo spravil s miliónmi, ktoré zo svojho prachatého milenca naisto vyžmýkala Strikeova matka?

V takej chvíli si Strike nostalgicky zaspomínal na kariéru v anonymnej armáde, kde nikomu nezáleží na tom, kto sú vaši rodičia a odkiaľ pochádzate. Dôležité sú iba schopnosti. Najosobnejšia otázka, akej musel čeliť, keď sa predstavoval v Špeciálnom vyšetrovacom úrade, bola žiadosť, aby zopakoval čudné meno, ktorým ho zaťažila jeho výstredne nekonvenčná matka.

Keď sa vynoril zo stanice metra, po Charing Cross Road už prúdila hustá premávka. Konečne svitalo – sivé novembrové svetlo neochotne rozháňalo váhavé tiene. Vyšťavený a ubolený zabočil na Denmark Street. Tešil sa na krátky spánok, čo sa mu azda podarí vsunúť pred stretnutie s ďalším klientom, ktorý mal prísť o pol desiatej. Zakýval dievčine z obchodu s gitarami, s ktorou často trávil fajčiarske prestávky, vošiel do čiernych dverí pri 12 Bar Café a začal sa štverať po točitom kovovom schodisku okolo pokazeného výťahu, čo vyzeral ako vtáčia klietka.

Prešiel popri dverách grafického dizajnéra na prvom poschodí a popri vlastnej kancelárii s vygravírovaným menom na druhom. Zastal na najmenšom odpočívadle na treťom, kde mal teraz domov. Predchádzajúci obyvateľ, manažér baru na prízemí, sa presťahoval do honosnejších priestorov. Strike, ktorý niekoľko mesiacov prespával v kancelárii, využil príležitosť prenajať si prázdny byt, vďačný za jednoduché riešenie svojho bezdomovectva. Priestor pod odkvapom bol podľa akýchkoľvek meradiel primalý, obzvlášť pre muža s výškou meter deväťdesiat. V sprche sa ledva obrátil, kuchyňa a obývačka boli nešikovne spojené a takmer celú spálňu zaberala manželská posteľ. Časť Strikeovho majetku zostala ležať v škatuliach na odpočívadle, hoci mu majiteľ bytu výslovne prikázal, že ich má odstrániť.

Z malých okien mal výhľad na strechy okolitých budov a Denmark Street. Neprestajné dunenie basy z baru na prízemí k nemu doliehalo iba tlmene a často ho prehlušil vlastnou hudbou. Strikeovu vrodenú poriadkumilovnosť bolo vidieť všade: posteľ bola ustlaná, riad umytý, všetko na svojom mieste. Potreboval sa oholiť a osprchovať, no na to si nájde čas aj neskôr. Zavesil kabát na vešiak, nastavil si budík na deväť dvadsať a oblečený sa vystrel na posteľ.

© 2014 Robert Galbraith Limited

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #detektívka #Volanie kukučky #úryvok z knihy #J.K. Rowlingová