Výpalnícke metódy černákovcov, zaštítených CBS Security 3, neboli oveľa vynaliezavejšie než inde na Slovensku. Akurát, že si veľmi rýchlo zvykli brať vo veľkom a naraz. Aspoň časť z ich „podnikania“ sa podarilo zdokumentovať na prvom súdnom procese s Černákom a spol. v roku 2000.
Jedna svedkyňa potvrdila výrok obžaloby, že Mikuláš Černák a Miloš Kaštan donútili vyhrážkami podnikateľa T. Kohuláka, konateľa rožňavskej firmy Alkyon, objednať plech z Ferrostavu VSŽ Košice a prostredníctvom Vladimíra Rybárika ho odpredať. Peniaze však musel odovzdať obžalovaným, čím vznikla škoda takmer 17,5 milióna korún. T. Kohulák je od tejto obchodnej transakcie nezvestný, a ako povedala svedkyňa, bezvýsledne ho dala hľadať aj psychotronikom. Tento prípad riešil plk. Mgr. Milan Lučanský, vtedy zástupca vedúceho špecializovaného tímu a vedúci operatívnej skupiny a neskôr 1. viceprezident PZ SR, a nebolo to ľahké: „Dalo veľkú námahu nájsť v tom období šikovného vyšetrovateľa, ktorý by sa nebál a bol by ochotný sa spolupodieľať na realizácii uvedeného prípadu.“
V ďalšej kauze bola spolu s Černákom obvinená aj JUDr. Darina K., ktorá napomohla v urýchlenom konaní, aby už spomínaný majiteľ púchovskej panelárne Vladimír Rybárik aj napriek verným službám o svoju paneláreň a ďalšie nehnuteľnosti prišiel. Škoda za 30 miliónov korún (dnes približne milión €). JUDr. Darina K. vo svojej výpovedi v rámci prvého procesu s Černákom a spol. spomenula aj vtedajšieho ministra za HZDS Duckého, ktorý mal v kauze vypomáhať zabezpečením úveru.
Presviedčacie metódy černákovcov ohľadne spoločného „podnikania“ s vyhliadnutými obeťami boli podľa svedka, ktorý vypovedal v októbri 2000, nasledovné: „Doviezli ma do kancelárie firmy Security 3 v Banskej Bystrici. Udierali ma päsťou do tváre, kopli do hlavy. Bili bejzbalovými palicami. Vyhrážali sa, že mi odrežú ucho. Zobrali pištoľ a hrozili prestrelením kolien.“
Výnosy takéhoto podnikania sú enormné a navyše nezdanené. A hneď sa to prejavilo na životnom štýle bývalého lesného robotníka a vodiča autobusu. Podľa vlastných slov stihol postupne vystriedať päťdesiat až osemdesiat áut. Od „športovej“ škodovky 110R cez Mercedes Cabrio, Chrysler Voyager, Hummera až po BMW 740 Alpina vyrobeného ako špeciálna objednávka v jedinom kuse v Európe. Nijako to nezmenšilo jeho apetít, lebo keď sa v Banskej Bystrici objavil prvý Toyota Land Cruiser, jeho majiteľ sa mesiac aj s autom schovával, aby sa vyhol Černákovej „kamarátskej ponuke“, že si autá vymenia. Samozrejme, pre Černáka výhodnejšie.
Okrem motorových koní si doprial aj šesť živých dovezených zo Spišských Hanušoviec a k nim dostal na narodeniny bieleho koňa od mafiánskeho pobratima a Černákovou zásluhou aj šéfa košického podsvetia Karola Kolárika. Toho koňa si však už vôbec neužil, a ktoviekde skončil, rovnako ako jeho povestné tigre.
Podnikateľ s násilím
Černákove predstavy o podnikaní boli veľmi jednoduché, takpovediac priamočiare. Ak sa mu niečo páčilo, zobral si to. Ak mu niekto pri tom odporoval – zle skončil.
K nočnému baru pri Štátnej opere v Banskej Bystrici, ktorý neskôr premenoval na Shark teda Žralok, prišiel Černák tak, že jeho pôvodný majiteľ musel ujsť do cudziny. Prevádzkar stihol dôjsť len do Ostravy, kde ho neskôr našli s prestrelenou hlavou.
Majiteľ erotického salónu na Mičinskej ulici, dodnes fungujúceho pod menom Romeo, si zachránil život tým, že černákovcom predal kompletne zariadený podnik hlboko pod cenu. Pravda, museli mu trošku pripomenúť s kým má dočinenia, tým, že mu ktosi zapálil vchodové dvere.
Nakrátko mal Černák vlastniť aj hotel v Brezne. Povestná bola jeho posilňovňa Shark a benzínová pumpa, ktoré mu vynášali ešte do roku 2009. Čokoľvek násilné urobil, nenarazil vtedy na odpor.
„Mali sme policajtov na výplatných listinách,“ povie v roku 2010 novinárovi Danielovi Vraždovi, „Dostávali desať- až pätnásťtisíc korún za informácie. Silové zložky boli podchytené kvôli krytiu.“
Dosiaľ nevyjasnená je aj smrť bratov Grolmusovcov. Mladší Pavol sa v roku 1992 stal v Grazi majstrom sveta v kulturistike, o rok neskôr v Moskve majstrom Európy. Rozhodol sa nasledovať príklad brata Jozefa, ktorý emigroval do Nemecka a úspešne tam viedol posilňovňu. Pavol Grolmus si so spoločníkom, tiež kulturistom, zobrali polmiliónový úver z banky a peniaze vrazili do posilňovacích stojov a rekonštrukcie priestorov v Banskej Bystrici. Vypomáhal aj Peter Grolmus, ktorý v roku 1988 vyhral majstrovstvá ČSSR v kulturistike. Bratia mali smolu vo dvoch veciach. Zisky z posilovne nestačili na dlhy a na druhej strane tam radi chodievali černákovci. A ich boss o posilovňu prejavil záujem.
Oboch bratov Pavla a Petra videli naposledy v 22. mája 1996 po desiatej večer v posilovni v Sásovej. Pavol ju prevádzkoval spolu s ďalším kulturistom Jaroslavom Bednarčíkom a chcel s tým v ten večer skončiť. Prišli v spoločnosti mlčanlivého muža, ktorý bol s tretím bratom Petrom pôvodne v légii, kde sa spriatelili. Už mali za sebou jeden neúspech s fitnescentrom v Bratislave, Krasňanoch, ktorú musel zavrieť. Teraz mali s Bednarčíkom na krku ešte aj faktúru vo výške 1,5 milióna korún za nakúpené stroje, ktorú nevedeli pokryť. Pavol to chcel v ten večer vyriešiť, ale na ničom sa nedohodli. Tam ich stopa ako živých končí. Pavlova dcérka oslavovala v ten deň svoje prvé narodeniny. Babka jej upiekla tortu a Pavol ju mal vyzdvihnúť po ceste z Bystrice. Na oslavu už neprišiel. Telá troch mužov našli o desať rokov, takmer na deň ich zmiznutia, zahrabané v chatovej osade neďaleko Brezna. V tých časoch tu vládli len černákovci…
Gustáv Murín (1959, Bratislava)
vydal doteraz 32 kníh (7 v češtine, 1 vo francúzštine, 1 v hindí, 1 po chorvátsky, 1 anglicky a 1 bulharsky): román, novelu, zbierky poviedok a esejí, zbierku o kultúre a médiách, vedecko-popularizačné štúdie o biológii, o dlhovekosti, o manželstve, 6 štúdií o podsvetí na Slovensku, 2 popularizačné encyklopédie a 4 zbierky cestovných príbehov.
Kniha „Mafia na Slovensku“ získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Ďalšie romány a knihy vyšli na pokračovanie aj v denníku Pravda (2007) a SME.sk (2008, 2010 a 2011). Vydal 6 audio-kníh, 16 E-kníh a 1 v Braillovom písme. Viac ako 290 textov autora bolo preložených do 49-tich jazykov. Literárne prezentácie absolvoval 64 mestách a obciach Slovenska a v 26 krajinách Európy, Ázie a Ameriky.
