Podrobnosti dvojnásobnej vraždy
Začiatkom roka 2009 o tejto dvojnásobnej vražde prehovoril na súde sám Černák:
„Bola sobota a bol som na dome v Brezne. Zavolal mi Miloš Piliar, aby som prišiel do firmy, že máme veľký problém. Zavolal som Surového, mal moje auto. Bol s ním v autoumyvárke. Vo firme bol Piliar, Csémi, Tibor Pápay a jeho dvaja ľudia. V zadnej kancelárii ležali na zemi dve mŕtve osoby, prikryté kobercom. Všetko bolo od krvi. Piliar povedal, že vraj museli urobiť to, čo urobili. Šipošovci a pápayovci mali ohľadom výpalného spor.“
Černák ešte dodal, že videl svojho šoféra Surového, ako kľačí pri mŕtvole Šipoša a mydlí mu prsty. „Pýtal som sa ho, čo robí. Povedal, že on už prsteň nebude potrebovať. Vzal mu aj retiazku. Potom ešte prehliadal vrecká druhej mŕtvole. Nebolo to tak, ako hovoril, že prsteň našiel na stole. Žiaden stôl tam nebol, vyniesli ho Piliar s Csémim, lebo čistili miestnosť.“
V inej súvislosti Černák vypovedal o Surovom (ktorý proti nemu svedčil, a tak ho Černák chcel zhodiť), že vôbec rád okrádal mŕtvoly. V Szymanekových teniskách vraj chodil ešte dva mesiace po vražde ich majiteľa.
Surový o tom neskôr povedal: „Po vražde Šipoša a Potáča som videl na zemi hodinky a prsteň. Povedali mi, že ak chcem, aby som si z toho niečo zobral. Vzal som si zlatý prsteň s čiernou kockou navrchu.“
Predstava, že by si v smrteľných kŕčoch obete skladali z ruky hodinky, či prsteň je ťažko uveriteľná. Prsteň Surový pri vyšetrovaní vrátil. Je síce pekné, že práve Černák sa rozhodol prispieť svojimi výpoveďami k spravodlivosti. Ale predstava, že by si niekto trúfol bez jeho vedomia odpraviť v jeho kancelárii dvoch významných mužov podsvetia… Tomu naozaj ťažko uveriť.
Priebeh vraždy sa podarilo potvrdiť obdivuhodnou dôslednosťou vyšetrovateľov. Hoci pôvodná Černákova kancelária medzičasom niekoľkokrát zmenila majiteľa a teda aj náter stien, neváhali obiť tú stranu, kde pravdepodobne Šipoš s Potáčom sedeli na sedačke, až na pôvodnú vrstvu a tam našli stopy krvi a zasadrovaný kráter po guľke.
Je celkom možné, že za svoju smrť si tí dvaja ešte aj priplatili. Černákovi totiž zostalo ich auto a v ňom veľmi pravdepodobne aj suma, ktorou chceli zaplatiť za likvidáciu Pápaya…
Božie mlyny v akcii
Už rok po právoplatnom odsúdení Černáka na doživotie sa začínajú napĺňať slová jeho advokáta určené tým, čo Černáka usvedčovali, ako jeho najbližší komplici.
Černákov štartér a šofér Slavomír Surový je právoplatne odsúdený na pätnásť rokov za spoluúčasť na vražde Petra Klešča, ktorou sa kat podsvetia Čistič mstil za smrť brata. Surový sa na súd radšej nedostavil, aby nešiel rovno za mreže. Len odkázal, že si musí zariadiť veci ako živiteľ rodiny. Vyriešil to tým, že nastúpil do auta svojej ženy a zmizol. Nejaký čas ho bolo vídať Brezne. Z predvídateľných dôvodov po ňom polícia príliš horlivo nepátrala a aj on sa spoliehal na svoje zásluhy pri usvedčovaní Černáka. Veď bol bezprostredným svedkom mnohých jeho výčinov vrátane spektakulárnej streľby na Holuba v hoteli Danube pred očami viacerých emisárov rôznych skupín podsvetia.
Surový sa teda evidentne veľmi neskrýval. Veď si aj naplánoval okázalú oslavu štyridsiatky v nemenovanom popradskom hoteli. Je to pozoruhodné o to viac, že miesto plánovanej oslavy sa tak veľmi podobá na miesto, ktoré Surový poznal aj ako scénu drastickej popravy ich kumpána Slivenského na príkaz Černáka, a kde je podľa vlastných slov ešte stále manažérom hotela iný ich spoločný komplic, ktorý takisto prispel k usvedčeniu Černáka. Je len logické, že tí dvaja by sa celkom prirodzene mali držať pri sebe. Oslavu však prekazil ranný záťah policajtov a bývalý Černákov dôverník ho tak nasledoval za mreže.
Šani Horváth je notorický prebehlík. Bez problémov sa vyrovnal s násilnou smrťou svojho neoficiálneho švagra Holuba a pridal sa k víťazom. Po svojom zranení, ktoré ho pripútalo na invalidný vozík začal ochotne vypovedať pred políciou o zločinoch svojich dovtedajších kamarátov. Tie výpovede ale tiež menil, až bol sám obvinený z krivej výpovede. Pri všetkej ochote „poslúžiť spravodlivosti“ aj jeho dostihol Surového trest. Za ten istý zločin vraždy Klešča však vyfasoval 23 rokov.
Ibaže jeho väzba skončila skôr, než rozsudok nadobudol právoplatnosť a mrzák na vozíčku je odrazu v apríli 2011 vysotený do života. Jeho družka s deťmi aj brat sa z dôvodu bezpečnosti zdržiavajú v zahraničí. Jeho sestra žije v malom byte v typicky nadpočetnej cigánskej rodine. Bývalý obávaný mafiózo, ktorý bol pri veľkých premenách slovenskej mafie, Šani Horváth odrazu nemá kam ísť, nemá z čoho žiť a nemá sa o neho kto postarať. Aby toho nebolo málo, na chronické bolesti mu lekári predpisovali morfium a na to sa stal závislým. Kto mu zabezpečí ďalšiu dávku a za čo? Navrch na neho vonku čakajú tí, ktorým svojimi výpoveďami zavaril. Jeho bývalý komplic, ktorý ho pre zmenu žaluje si v roku 2011 zaprorokoval: „Horváthovi sa v apríli skončí väzba. Keď ho pustia, už ho nikto neuvidí.“
Znie to tak neuveriteľne, že pre mafiánskeho veterána je najbezpečnejším a najútulnejším útočiskom väznica?
Gustáv Murín (1959, Bratislava)
vydal doteraz 32 kníh (7 v češtine, 1 vo francúzštine, 1 v hindí, 1 po chorvátsky, 1 anglicky a 1 bulharsky): román, novelu, zbierky poviedok a esejí, zbierku o kultúre a médiách, vedecko-popularizačné štúdie o biológii, o dlhovekosti, o manželstve, 6 štúdií o podsvetí na Slovensku, 2 popularizačné encyklopédie a 4 zbierky cestovných príbehov.
Kniha „Mafia na Slovensku“ získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Ďalšie romány a knihy vyšli na pokračovanie aj v denníku Pravda (2007) a SME.sk (2008, 2010 a 2011). Vydal 6 audio-kníh, 16 E-kníh a 1 v Braillovom písme. Viac ako 290 textov autora bolo preložených do 49-tich jazykov. Literárne prezentácie absolvoval 64 mestách a obciach Slovenska a v 26 krajinách Európy, Ázie a Ameriky.
