Problém bol napríklad v Bajzovom starom jazyku, vo výrazovej archaickosti a neraz až amorfnosti. Marián Heveši, ktorý sa Bajzovmu dielu venuje vyše tridsať rokov, pripravil prísny výber, epigramy poprekladal, ba v nevyhnutných prípadoch musel pristúpiť aj k básnickým parafrázam.
Texty zapôsobia svojou samozrejmou intonáciou a básnickou suverenitou, akoby ich Bajza napísal v dnešných časoch.
Jozef Ignác Bajza (1755–1836) sa narodil v Predmieri. Teológiu vyštudoval vo Viedni. Ako katolícky kňaz pôsobil na viacerých miestach, nakoniec v Bratislave, kde aj zomrel v kňazskej hodnosti kanonika. Pochovaný je v kapitulnej krypte Dómu sv. Martina. S Dolným Dubovým, kde žil takmer dvadsať rokov, sa spája podstatná časť jeho tvorby. Napísal viacero nábožensko-výchovných prác, no najdôležitejšie sú román René mládenca príhodi a skúsenosti a Slovenské dvojnásobné epigrammata, jednako-konco-hlasné a zvuko-mírne.
