A tak sa rozhodol pre riskantný projekt – opísať dejiny 20. storočia v trilógii Storočie, kde jadro románu tvoria prevratné udalosti a historické témy, ktorých dozvuky pociťujeme až dodnes.
Foto: Tatran
Prvé dva diely Pád titanov a Zima sveta sa nesú v rytme prvej a druhej svetovej vojny. Popri historických faktoch je v románoch množstvo postáv a príbehov, ktoré sa navzájom prelínajú, posúvajú dej a premyslenou koncepciou približujú obrovské vojnové drámy 20. storočia. Prah večnosti opisuje udalosti rokov 1961 až 2008. Osudy piatich rodín /waleskej, anglickej, americkej, ruskej a nemeckej/ a ich potomkov sa pomaly uzatvárajú. Všetci protagonisti sa dostali do vysokých pozícií, takže sú priamimi účastníkmi dejinných zvratov.
V USA sa George Jakes stane blízkym spolupracovníkom Roberta Kennedyho a na vlastnej koži prežíva boj černošského obyvateľstva proti rasizmu vedený Martinom Lutherom Kingom. Cameron Dewar sa pridal k republikánom a ako agent CIA si musí nájsť miesto vo svete omylov, lží a intríg. Rovnako je na tom aj Dimka Dvorkin, mladý poradca Nikitu Chruščova, keď sa Rusko so Spojenými štátmi americkými dostanú do konfliktu v Karibskej kríze a svet sa takmer ocitne na pokraji skazy.
Trilógia Storočie má cez tritisíc strán, ale nenudí, naopak pritiahne, dojíma, dokonca poburuje a v tom je autorovo tajomstvo. Je to dielo, ktoré kritika prirovnáva k odkazu Balzaca alebo Dickensa. Čitateľovi nastavuje vzdialené časové zrkadlo, aby ľahšie pochopil históriu, ktorej je súčasťou.
