Dôkladné poznanie a pochopenie minulosti pomáha rozumieť prítomnosti a predvídať budúcnosť. Takýmto dôkladným sprievodcom dejinami nielen jedného mesta, ale i niekoľkých kultúr, ktoré vytvorili a sformovali náš súčasný svet, je kniha Jeruzalem, ktorú prinieslo na slovenský knižný trh bratislavské vydavateľstvo Aleph.
Protiklad medzi skutočným a nebeským
Autor knihy Simon Jonathan Sebag Montefiore (1965) je britský novinár, spisovateľ a historik. Jeho uhrančivý pohľad na dejiny mesta Jeruzalem, svätého miesta troch „abrahámovských“ náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu – bol po vydaní svojho diela v roku 2010 ocenený vo Veľkej Británii prvým miestom v rebríčku bestsellerov. Bývalý prezident USA Bill Clinton publikáciu označil v ankete televízie NBC za knihu roka číslo jeden. Možno len súhlasiť, a nielen preto, že Montefiore je autorom viacerých medzinárodne ocenených populárno-historických prác, ako diela Katarína Veľká a Potemkin, Stalin: Dvor červeného cára, Mladý Stalin, Dejiny Kaukazu a mnohé ďalšie. Okrem literatúry faktu napísal aj niekoľko románov.
Jeruzalem predstavoval v židovskej teológii centrum sveta, tam mali smerovať všetky národy, aby sa mohli klaňať jednému Bohu. Raní kresťania po zničení Jeruzalema synom rímskeho cisára Vespasiana Titom v roku 70 n. l. vnímali význam mesta už skôr metaforicky – ako „Nebeský Jeruzalem“, ktorý raz zostúpi z neba a prinesie Božie kráľovstvo ako dar od Všemohúceho. Aj Montefiore je týmto „Svätým mestom“ fascinovaný: „Jeruzalem vie rozčarovať aj trápiť svojich dobyvateľov i návštevníkov. Protiklad medzi skutočným a nebeským miestom je taký neznesiteľný, že stovky pacientov ročne sa rozhodnú pre azyl v tomto meste, pričom trpia jeruzalemským syndrómom, bláznovstvom predvídavosti, rozčarovania a dezilúzie. Nijaké iné miesto nevyvoláva takú túžbu po výlučnom vlastníctve. Tento závistlivý zápal je iróniou, keďže väčšina jeruzalemských svätýň a príbehov, ktoré s nimi súvisia, bola vypožičaná alebo ukradnutá. Pôvodne totiž patrila inému náboženstvu. Prakticky každý kameň kedysi stál v dávno zabudnutom chráme inej viery, vo víťaznom oblúku inej ríše. Došlo tu k veľkému ničeniu, ale oveľa častejšie dobyvatelia nezničili všetko minulé, ale znovu to užívali a osvojovali si.“
Keď hovoria udalosti
Montefiore vedie čitateľa dejinami mesta od kráľa Dávida cez obdobie križiakov, osmanskú nadvládu až do dvadsiateho storočia po dobytie Jeruzalema v šesťdňovej vojne roku 1967. Je to aj príbeh o zrode troch náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu, i o vzniku moderného židovského a súbežne arabského nacionalizmu. Tri tisíc rokov, počas ktorých sa odohrali príbehy, kde historické postavy i obyčajní obyvatelia mesta zapĺňajú vyše päťsto strán knihy vo vyčerpávajúcom, nie však úplne vyčerpanom maratóne udalostí. A nezriedka i s humorom.
Ten, kto knihu dočíta do konca, bude vystavený nutkaniu viac si osvetliť niektoré miesta, najmä tam, kde mal pocit, že narazil na príliš telegraficky opísaný dej alebo na nedopovedané, vynechané či menej vykreslené, v poznámkovom aparáte len načrtnuté okamihy, ktoré by stálo za to poznať bližšie a hlbšie. Alebo sa bude vracať k jednotlivým kapitolám či postavám, mnohé pasáže poskytujú nielen zaujímavé, ale často i málo alebo vôbec známe fakty, ktoré pomáhajú odkrývať motívy a súvislosti, ako nám ich žiadna, ani tá najlepšia, učebnica dejín neponúkne. Nie sú to však len dejiny mesta, kniha má oveľa širší záber než výpočet udalostí, v ktorých hral Jeruzalem hlavnú úlohu, fatálne zafarbenou krvou, obsahuje aj kontext, v ktorom vidíme, aký mesto malo a fakticky má i dnes, významný vplyv na politické, vojenské a spoločenské zmeny v celom svete.
Aj tým je kniha Jeruzalem magicky príťažlivá, je to dielo, ktorému bude po prečítaní sotva dožičené nečinne ležať na polici v knižnici a zapadať prachom nezáujmu. Bez toho, aby autor explicitne predkladal svoje názory – v tom je mimoriadne zdržanlivý a necháva hovoriť radšej udalosti a ich aktérov – vnímavý čitateľ dokáže nájsť v texte odpovede na mnohé otázky, napríklad či náboženstvá urobili tento svet lepší pre život.
Uprostred prúdu
V doslove sa autor pokúsil načrtnúť možnosti riešenia blízkovýchodného konfliktu, v ktorom Jeruzalem hrá kľúčovú rolu, prílišným optimizmom však nehýri: „Jeruzalem môže v jeho súčasnom stave zotrvávať po desaťročia, ale vždy, ak sa vôbec niekedy podpíše nejaká mierová dohoda, budú existovať dva štáty, čo je podstatné pre prežitie Izraela ako štátu, tak demokracie – a aj pre spravodlivosť a rešpektovanie Palestínčanov. (…) Politickú zvrchovanosť možno zaniesť na mapy, vyjadriť ju v právnych zmluvách, posilniť puškami M-16, ale bez historického, mystického a citového základu bude každá dohoda neúčinná a bezvýznamná.“
Dejiny Svätého mesta, ako znie podtitul, sú dejinami nášho sveta, ako ho poznáme i nepoznáme. Pomáhajú lepšie porozumieť udalostiam a príčinám konfliktov na Blízkom východe, ktoré pozorujeme dnes. Kniha má ešte jednu, nie veľmi nápadnú, ale dôležitú, črtu: Montefiore, ktorého korene pochádzajú zo židovskej rodiny z Talianska, opisuje udalosti bez toho, aby otvorene zaujímal nacionálne politické pozície. Udržiava kormidlo textu neutrálne uprostred prúdu bez toho, aby sa dotkol niektorého národného brehu Jeruzalemu na citlivom mieste. Rovnako rozumne preto možno vnímať aj časový bod, v ktorom sa autor rozhodol ukončiť príbeh o meste Jeruzalem – víťazstvom Izraela v šesťdňovej vojne v júni 1967. Ísť ďalej by znamenalo vydať sa na trasovisko, kde by to už mohlo zvádzať pridať sa na niektorú stranu. Tým rozhodnutím si Montefiore zaslúži rešpekt a úctu, ak sa vôbec dá ešte viac – už vzhľadom na rozsah knihy i mohutnosť bádateľskej prípravy v dobových prameňoch, ktoré boli potrebné na jej napísanie.
Simon Montefiore písal Jeruzalem: Dejiny Svätého mesta tri roky. Čitateľ s bežným limitom voľného času knihu prečíta za tri týždne. Netreba sa tej dĺžky desiť. Zážitok z nej vydrží na desaťročia.
