Pritom tradičná rodina, kde je žena tlačená do úlohy matky ploditeľky a muž sa zasa chce pasovať do úlohy otca živiteľa, nárokujúc si pritom právo na pravdu, zodpovedá modelu predmoderného patriarchálneho sveta.
Foto: Dokořán, 2014
Naomi Wolfová, vplyvná americká spisovateľka a aktivistka patrí medzi autorky tzv. tretej vlny feminizmu, pre ktoré je sex nielen osobne podstatný, ale skúmajú ho ako závažnú sociálnu tému. U nás Wolfová zarezonovala ako autorka objavnej sociologickej štúdie Mýtus krásy, ktorej preklad do slovenčiny vydal Aspekt v roku 2000. Vo svojej najnovšej knihe Vagina: Nová perspektiva, ktorá sa v roku 2012 stala medzinárodným bestsellerom (a ktorej český preklad prinieslo koncom uplynulého roka pražské vydavateľstvo Dokořán) sa rozhodla pozrieť na kultúrne aj biologické kontexty súčasného vnímania ženskosti, pohlavnosti a prežívania sexuality. Výsledkom je skutočne provokatívna a mýty búrajúca kniha, po prečítaní ktorej sa čitateľ ocitne pred vstupnou bránou k ženskej celistvosti, kreativite a pozitívnemu prežívaniu života.
Chémia tela
Na počiatku nápadu napísať knihu o ženskej sexualite dnes, v postmodernej a hyperkonzumnej dobe individualizovaného dneška, stál osobný zážitok samotnej autorky. Wolfová, ročník narodenia 1962, zistila pred niekoľkými rokmi, že napriek peknému partnerskému a mileneckému vzťahu prestáva prežívať rozkoš a radosť z milovania. Rozhodla sa so svojím problémom zdôveriť lekárom a výsledok bol, že jej zistili poškodenie nervov v oblasti krížov, ktoré sú zodpovedné za vzruchy a ich prenos z pohlavných orgánov do mozgu.
Wolfová sa ako zvedavá bádateľka vrhla nielen do vlastnej, podotknime úspešnej, liečby, ale aj do pátrania po tom, ako vlastne funguje ženská vzrušivosť po biologickej stránke. Vďaka biológii však postupne objavovala jej ďalšie a ďalšie rozmery – archetypálne, sociálne, kultúrne, lingvistické, náboženské, literárne.
Pri svojom bádaní sa opiera o desiatky aktuálnych vedeckých štúdií mapujúcich biológiu sexuality (živočíchov aj ľudí) a upozorňuje na bludy, nesprávne interpretácie a podivné praktiky, ktoré sprevádzali výskum sexu v ostatných storočiach. V tomto biologicko-medicínskom kontexte však odhaľuje obrovskú psychologickú silu ženského orgazmu ako plnohodnotnej a dôležitej vlastnosti organizmu. Zaoberá sa chémiou ľudského tela, pôsobením dopamínu, oxytocínu, serotonínu a ďalších našich vlastných „náladových chemikálií“ ako látok, ktoré nás môžu privádzať k eufórii či k depresiám. Naomi Wolfová píše, že „je pravda, že vagina, o niž je dobře pečováno, je médiem uvolňujícím v ženském mozku látky, které můžeme bez přehánění nazvat chemickými složkami smyslu života“. Možno tento citát môže vyzerať – takto vytrhnutý z kontextu – ako výrazný redukcionizmus a biologizácia sexuality. Ale je jasné, že nedostatok či nerovnováha takýchto nami stvorených látok v našom tele narúša náš nielen ženský svet, psyché, sociálne vzťahy, racionalitu či partnerstvo.
Úcta k ženskosti
Sexuálny život sa často nevtipne na adresu mužov obmedzuje na slovné spojenie, že majú „rozum v nohaviciach“. Wolfová ukazuje, že mužské a ženské prežívanie sexuálneho vzrušenia je rozdielne a práve u žien pozoruje omnoho viac prepojení s „autonómnym nervovým systémom“. Muž prežíva svoju sexualitu jednoduchšie, medzi napätím a jeho vybitím, uvoľnením, kým ženskosť je hlbšia v prežívaní a vo výsledku, v ktorom sa jej dokáže otvoriť celý duchovný svet. Ženský mozog bez dostatočne vnímanej a prežívanej sexuality a z toho vyplývajúcich vzťahov podľa autorky nie je úplný.
Wolfová ukazuje na základe najnovších prieskumov, ako veľmi závisí kvalita prežívania, každodennosti, vnímania pozitív života od primeraného plnohodnotného sexuálneho života. Nie, nevolá po bezhlavej promiskuite. To, čo ponúka, je hlboká úcta k ženskosti, ponúka partnerské vzťahy, v ktorých je sex dôležitý, a ak nefunguje, tak je takéto partnerstvo zneistené. Biologická činnosť pohlavných orgánov ovplyvňuje duchovnú stránku života viac, ako sme si ochotní pripustiť.
Kultúrne kontexty
Wolfová sa viackrát vracia v rámci knihy ku kultúrnym a spoločenským rozmerom ženskej sexuality. Ukazuje, ako pokrivili vnímanie ženskosti civilizačné tlaky, ako sa menilo vnímanie ženskej rozkoše. A upozorňuje aj na násilie páchané na ženách ako výsledok práve frustrácie spoločnosti z bigotnej tradičnej rodiny a zatvárania očí pred sexualitou ako našou prirodzenou zložkou bytia.
Wolfová skúma nielen pohľad literatúry na ženskosť, vzťah psychológie k rozkoši, ale aj ženskú obriezku a iné spôsoby týrania žien. Historický vývoj vnímania ženy a jej pohlavia veľmi ovplyvňoval a ovplyvňuje náboženský kontext spoločnosti. Tým sa nemyslí len skupina aktívnych veriacich, ale aj vplyv predsudkov pochádzajúcich práve z náboženskej sféry – napríklad na neveru, rodinné vzťahy. Wolfová porovnáva rôzne kultúry a ukazuje, že to, čo nazývame tradičná rodina, je konštrukt istého typu myslenia a nezodpovedá ani správaniu všetkých ľudských spoločenstiev. Rodina je forma, pre ktorú sme sa v rôznych spoločnostiach rozhodli nie z biologického dôvodu, ale kvôli ekonomickým a legislatívnym podmienkam.
Z pohľadu ženskej sexuality je rovnako normálne vystriedať a vyskúšať za život viac partnerov, ako z pohľadu sexuality mužskej. Autorka nevolá po „nezriadených mravoch“, iba konštatuje fakt vychádzajúci z biológie a poukazuje na právo na slobodu vlastného tela.
Čo patrí do života
Záverečná časť knihy sa volá Protokol bohyně a Wolfová v nej podáva svoje – pre tradicionalistov nepochybne príliš radikálne – názory na prežívanie sexuálneho oslobodenia a vnímanie radosti a orgazmu ako čohosi, čo normálne patrí do nášho života. Len sa o tom hanbíme hovoriť. „Bohyňou“ je práve vagína, miesto umožňujúce priam transcendentálne zážitky. „Když se uvnitř, na posvátném místě, začnete probouzet, začnete vnímat božskou povahu svého ženství.“ Wolfová upozorňuje, že nepatrí medzi rigidné feministky hlásajúce odpor k mužskej spoločnosti. Zdôrazňuje, že je heterosexuálka, ktorá má rada svojho partnera a s ktorým prežíva radostnú skúsenosť s vlastným telom. Nová perspektíva pohľadu na ženskú sexualitu, ktorú Wolfová ponúka svojim čitateľom, je ponukou cesty sebapoznania, ale aj ženskej tvorivosti, ktorá oslobodzuje a učí mužov úcte.
