Cena Dominika Tatarku pre Longauera a Vyzliekanie z kroja

Cenu Dominika Tatarku udelili v bratislavskom Pálffyho paláci vo štvrtok 12. marca večer Ľubomírovi Longauerovi.

cena dominika tatarku, Ľubomír Longauer
Ľubomír Longauer je novým držiteľom Ceny Dominika Tatarku.
Autor: ,

Výrazná osobnosť slovenského grafického dizajnu získala prestížne literárne ocenenie za reprezentatívnu publikáciu Vyzliekanie z kroja. V druhom diele cyklu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918 sa sústredil na Okruh Školy umeleckých remesiel, teda koniec dvadsiatych rokov a tridsiate roky 20. storočia. A na prienik avantgardných výtvarných smerov do slovenskej úžitkovej grafiky.

„Chválim Ľubomíra Longauera za knihu európskeho formátu, za jeho čistý, moderný, účelu slúžiaci grafický dizajn, ktorý je umením. Chválim ho za formu a premyslene vybraný obsah. Chválim text rovnocenný obrazovej časti. Kniha je pozoruhodná tým, že autor je objektívny, hoci sa nevyhýba konfrontáciám, ale nakoniec je každá veta, slovo podriadené zámeru podať čo najúplnejší obraz slovenského grafického dizajnu vo vytýčenom časovom období,“ povedala v laudáciu minuloročná laureátka Ceny Dominika Tatarku, poetka Mila Haugová.

Za Longauerovými knižnými výstupmi je dlhoročná výskumná, zberateľská a kurátorská činnosť. „Často som od študentov počul povzdych na adresu typografie, že na Slovensku nič nebolo a nie je, že tu chýba tradícia. Tak som sa začal zaoberať výskumom. Zistil som, že mnohým veľkým umelcom ako Benkovi, Fullovi, Galandovi sa neštítilo robiť úžitkovú grafiku. A že slovenská typografia má zaujímavé dejiny a jej špička je porovnateľná s českou špičkou,“ povedal výtvarník a grafik, ktorý dvadsať rokov pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Modernú typografiu začali podľa jeho výskumov šíriť na Slovensku mladí komunistickí intelektuáli z okruhu kultúrnopolitickej revue DAV. Na stránkach publikácie osvetľuje pojmy avantgarda a revolúcia v rámci moderného umenia. Na davistoch a ich spolupútnikoch ukazuje vývoj, neľahké a často aj tragické osudy protagonistov moderny nielen v oblasti úžitkovej grafiky, ale aj v širšom kultúrnom kontexte.

Nositelia Ceny Dominika Tatarku

1994 Milan Hamada: Sizyfovský údel
1995 Ivan Kadlečík: Hlavolamy
1996 Pavel Vilikovský: Krutý strojvodca
1997 Ivan Štrpka: Bábky kratšie o hlavu
1998 Pavel Hrúz: Hore pupkom, pupkom sveta
1999 Ľubomír Lipták: Storočie dlhšie ako sto rokov
2000 Dušan Dušek: Pešo do neba
2001 František Mikloško,Gabriela Smolíková,Peter Smolík: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948–1989
2002 Katalin Vadkerty: Maďarská otázka v Československu 1945–1948
Ján Johanides: Nepriestrelná žena
2003 Rudolf Fila: Cestou
2004 Stanislav Rakús: Nenapísaný román
2005 Tomáš Janovic: Maj ma rád
2006 Kornel Földvári: O karikatúre
2007 Jozef Jablonický: Samizdat o disente
Milan Lasica: Bodka
2008 Ján Buzássy: Bystruška
2009 Juraj Mojžiš: Voľným okom II
2010 Iva Mojžišová: Giacomettiho smiech?
2011 Monogramista T.D (Dezider Tóth): Nie som autor, som metafora
2012 Oleg Pastier: Za ozvenou tichých hlasov II
2013 Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová, Miroslav Kollár: Odkiaľ a kam. Dvadsať rokov samostatnosti
Mila Haugová: Tvrdé drevo detstva

V medailónoch mapuje celoživotný vývoj v oblasti úžitkovografickej tvorby Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Zdeňka Rossmanna, Josefa Rybáka a Karla Jaroňa. Najväčší priestor vyhradil pre fundamentálne dielo Ľudovíta Fullu. Neopomenul ani pôsobenie časopisu Slovenska Grafia. „Podobne ako v prvom diele nezatajujem nič z politických peripetií a tlakov, ktorým boli tvorcovia tej doby vystavení,“ pripomína Longauer v monografii, ktorá mu vyniesla jedno z najprestížnejších slovenských literárnych ocenení. Spomína napríklad aj pokusy vylúčiť Fullu z verejného výtvarného života už v roku 1945 a tiež dôvody jeho neskoršieho šikanovania.

„Chválim a obdivujem precíznosť a krásu, s akou je spracovaný každý detail knihy. Ako sa oči majú vždy čoho zachytiť, ako je písmo presne zvolené, aby neunavovalo naše oči. Ako sa talent a skúsenosť pretavili do knihy, ktorá by mala byť hlavne pre mladých. Chválim a ďakujem za potešenie duše a radosť oka a pozdvihnutie ducha,“ dodala Mila Haugová na záver laudácia na Ľubomíra Longauera a jeho knihu Vyzliekanie z kroja.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Jacek Hugo-Bader: Kolymské denníky

Jacek Hugo-Bader: Kolymské denníky

21.02.2017 05:00

Drsné podnebie, večne zamrznutá zem, hektolitre vodky. Taká je Kolyma na ďalekej ruskej Sibíri.

Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom

Kniha: Slováci v boji po boku hitlerovcov a proti nim

19.02.2017 09:00

Doneck, Mariupol, Taganrog – tieto a ďalšie mestá na pomedzí Ruska a Ukrajiny sa pred 75 rokmi skloňovali v slovenských médiách možno ešte častejšie ako dnes.

Michal Habaj: Básnik v čase

Michal Habaj: Básnik v čase

19.02.2017 05:00

Autor v monografii Básnik v čase / Smrek, Lukáč, Novomeský, Poničan sleduje tvorbu našich moderných básnikov medzivojnového obdobia Jána Smreka, Emila Boleslava Lukáča...

zemetrasenie, seizmológ,

Panamu zasiahlo zemetrasenie, v metropole sa triasli mrakodrapy

20.02.2017 22:18

Silno pociťované zemetrasenie otriasalo mrakodrapmi v hlavnom meste Panamy a vynútilo si evakuáciu niektorých budov.

Herbert Raymond McMaster

Trump si za bezpečnostného poradcu vybral generála McMastera

20.02.2017 21:35

Americký prezident Donald Trump si ako nového poradcu pre národnú bezpečnosť vybral generála Herberta Raymonda McMastera.

Marián Tkáč

Matica sa podpísala pod škandalózne video

20.02.2017 20:00

Ustanovizeň, ktorá by mala budovať povedomie národa, namiesto toho pustila na verejnosť video, z ktorého cítiť obhajobu fašistického Slovenského štátu.

vitalij čurkin

Zomrel ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin

20.02.2017 19:10, aktualizované: 20:50

Vo veku 64 rokov v New Yorku náhle zomrel dlhoročný veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin.