V Antimemoároch Vanovič pútavým, esejisticko-rozprávačským štýlom rozprestiera pred nami svoj život a ruptúry doby od oslobodenia v roku 1945 cez dlhé roky komunistického režimu. Je to odysea cez stalinské 50. roky plné bezprávia, vzápätí znesiteľnejšie 60. roky, a po dubčekovskej jari a okupácii: pracovné degradovanie a zákaz publikovania.
Vo Vanovičových denníkoch ožíva temná konsolidačná doba, rozprávanie prepletá reflexiami, osobnými svedectvami o Alexandrovi Matuškovi, Dominikovi Tatarkovi, Ladislavovi Mňačkovi, Milanovi Rúfusovi, Ladislavovi Ťažkom, Stanislavovi Šmatlákovi a iných svojich priateľoch i nepriateľoch, nepríjemných funkcionároch i literárnych chameleónoch. LIC
