Staršie i novšie pokusy o uchopenie tohto fenoménu nepriniesli také výsledky, ktoré by dali jednoznačnú a komplexnú odpoveď na prítomnosť, povahu a podobu expresionizmu v kontexte našej literatúry.
Predkladaná antológia ide na to z opačnej strany: vracia sa späť k literárnym textom, ktoré, koniec koncov, musia byť na začiatku akéhokoľvek výskumu v tejto oblasti. Antológia teda neponúka závery a rozhrešenia, ale naopak, uvádza nás do širokého korpusu textov, ktoré zastrešuje pojmom expresionizmu.
Expresionizmus v slovenských podmienkach je javom ťažko uchopiteľným: niekedy sa o ňom nehovorí vôbec a cielene sa prehliada či obchádza, inokedy sa zdôrazňuje priveľmi a prisudzuje sa mu miesto a úloha neadekvátne reálnemu stavu. Aká je faktická prítomnosť expresionizmu v slovenskej literatúre? Antológia, ktorú edične pripravila Dagmar Kročanová, sa pokúša na túto otázku odpovedať priamo i nepriamo a na pomerne rozsiahlom priestore mapuje prejavy a podoby expresionizmu v dobovej slovenskej próze, poézii a dráme.
Texty. Autori a diela
Textová časť antológie je rozčlenená na deväť tematických celkov, ktoré svojím výberom a špecifikáciou dobre reprezentujú problémové a hodnotové okruhy expresionizmu: Na pokraji rozumu. Horúčka, halucinácia, zlý sen, Dvojník a dualita, Zmätok a revolta mladých, Vojna, Dedina medzi cyklickým a historickým časom, Ohyzdné tváre mesta. Kríza a všedné tragédie, Protest a vzbura. Dav, anarchia a revolúcia, Začiatky a konce, Groteskno. Grimasa. Cirkus. Editorka teda nepredstavuje jednotlivých autorov v samostatných blokoch, rovnako ani nečlení diela podľa ich druhového a žánrového zaradenia.
Treba povedať, že zvolený model je optimálny a umožňuje dôkladné a prierezové predstavenie slovenského literárneho expresionizmu (resp. toho, čo možno za expresionizmus považovať vzhľadom na prítomnosť istých tematických a výrazových prvkov, presnejšie by však bolo hovoriť nie o expresionizme, ale o expresionistických tendenciách). Pri viacerých textoch pritom môžeme identifikovať presahy do rôznych cyklov, keďže témy sa často krížia a prelínajú. Texty v jednotlivých tematických celkoch sú radené chronologicky, vďaka čomu vidieť, akými modifikáciami a vývinom prechádzali témy aj ich spracovanie a výraz od dvadsiatych cez tridsiate až k štyridsiatym rokom 20. storočia. Kročanová tak vytvára akýsi model expresionistického „tridsaťročia“ (1918 – 1939 – 1945), v ktorom, na rozdiel od nemeckého literárneho expresionizmu, nie je dominantou poézia (tá je vyslovene okrajová), ale próza a dráma.
Heterogénnosť zastúpených textov sa prejavuje jednak v rôznorodosti druhov a žánrov, jednak v rôznom čase vzniku: markantná je tiež rôznorodosť kvality jednotlivých textov, kde sa vedľa seba neraz vyskytnú umelecky „majstrovsky“ spracované prózy a prózy začiatočnícke či literárne menej zvládnuté, resp. nezvládnuté – i toto napätie, ba kontrast dobre zachytáva a opisuje realitu podôb a prejavov slovenského literárneho expresionizmu (alebo „expresionizmu“). Kanonickí autori (Urban, Hronský, Figuli, Švantner a i.) sa tu nachádzajú vedľa autorov okrajových či zabudnutých (Elen, Wagner, Milľo, Žmurko a i.); disproporcia v kvalite vystupuje do popredia i pri porovnaní textov prozaických s básnickými. Pre úplnosť dodajme ešte mená ďalších autorov, ktorí sú svojimi textami v antológii zastúpení (Dumín-Tomášik, Bazov-Grenčík, Okáli, Rob-Poničan, Jilemnický, Sirácky, Schelling, Vámoš, Hrušovský, Gašpar, I. Horváth, VHV, Barč-Ivan, Bodenek, Letz, Gráf, Chrobák, Horák, Gabaj).
Reflexia. Expresionizmus a „expresionizmus“
Okrem rozsiahlej textovej časti (700 strán) obsahuje publikácia niekoľko záverečných oddielov. Komentáre a vysvetlivky, zoradené podľa tematických cyklov, obsahujú údaje o publikovaní textu, stručný popis a vysvetlivky. Kapitola O autoroch antológie najskôr reflektuje všeobecnejšie časové a priestorové súradnice, v ktorých pôsobili autori zastúpení v antológii, potom stručne, minimalisticky, prostredníctvom niekoľkých základných informácií predstavuje konkrétnych autorov. Na podobnom princípe, od všeobecných kontextov ku konkrétnejším, je vystavaná i záverečná štúdia s názvom Expresionizmus medzi predpokladom a realizáciami: v niekoľkých podkapitolách prináša náčrt umeleckých avantgárd, expresionizmu, nemeckého literárneho expresionizmu, expresionizmu v slovenskej literatúre a nakoniec slovenského literárneho expresionizmu v antológii. Štúdia popri známych faktoch reflektuje i otázku, ako to vlastne s expresionizmom v slovenskej literatúre bolo a dotýka sa viacerých problémových a problematických miest, ktoré sa spájajú s výskumom, klasifikáciou a hodnotením slovenského expresionizmu.
Pri súčasnom hľadaní nového modelu literárnych dejín a ich periodizácie môže expresionizmus zohrať úlohu prvku, ktorý rozkolísava a problematizuje ustálený obraz (autorov a diel) slovenskej medzivojnovej literatúry, „oslobodzuje literárnohistorické uvažovanie od vžitých členení“. To je, myslím, dôstojná a potrebná úloha. Samotná editorka antológie si uvedomuje, že na jednej strane síce nemôžeme na termín expresionizmu rezignovať, na strane druhej naznačuje, že ho iba ťažko možno chápať ako východisko, podložie či „vývinovú dominantu“ celého medzivojnového obdobia. Miesto expresionizmu rozhodne netreba podceňovať, ale ani preceňovať a nadhodnocovať.
Expresionizmus nebude tou syntézou, ktorá by mohla zjednotiť extrémne diferencované a heterogénne podoby slovenskej literatúry medzivojnového obdobia, ani nemôže fungovať ako „zástupné pomenovanie modernizmu“. Zostáva jednou z viacerých tendencií, ktoré v rôznej intenzite, v rôznom pomere a rôznym spôsobom prispeli k inovácii, dynamizácii a modernizácii slovenskej literatúry po roku 1918. V tom je jeho miesto nespochybniteľné a ďalšie je vecou výskumu, ktorý musí toto miesto presnejšie identifikovať a špecifikovať od desaťročia k desaťročiu, od autora k autorovi, od diela k dielu.
Výkriky bez ozveny či ozveny bez výkriku?
Vráťme sa k textom: antológia celkom určite splní niekoľko úloh. Môže byť podnetom na ďalšiu diskusiu o slovenskom literárnom expresionizme, impulzom k novému, systematickému a komplexnému výskumu. Môže byť výbornou študijnou pomôckou, keďže prehľadne a s ohľadom na rozsahové možnosti dôkladne predstavuje expresionistické tendencie v slovenskej medzivojnovej literatúre, diferencuje a syntetizuje podoby a prejavy expresionizmu v pôvodnej poézii, próze a dráme – navyše sú v nej zastúpené i texty nielen notoricky známe, ale i texty známe menej, či vôbec neznáme, a to i texty, ktoré sú dnes – pre bežného čitateľa – i ťažko, či vôbec nedostupné. A môže byť, a rozhodne bude, miestom skvelého čitateľského zážitku, stretnutím s textami, ktoré ukazujú jednu zo zaujímavejších či najzaujímavejších, podnetných či najpodnetnejších tvárí slovenskej literatúry.
Máme antológiu expresionizmu. Ako to je so samotným expresionizmom, zostáva otázkou.
