Autor v tejto knihe voľne nadväzuje na svoju prvotinu so svojou vášňou k magickému a surreálnemu svetu, s láskou ku všetkému nespojiteľnému, ako je grécka mytológia, dynastia mačiek z cisárskeho Ríma, absurdná politická, takmer divadelná sci-fi a dedinka Vyšehradné, ležiaca tam na najhornejšej hornej Nitre. A vždy všetko so všetkým aj tak súvisí, aj keď mačka menom Agrippina číta Ernesta Hemingwaya…
"Útly text vďaka sugestívnym fotografickým kolážam ,dvojhlavých' hracích kariet Ľudovíta L. Kupkoviča a grafickej úprave nabral napokon takmer stovku strán. Je však podobne ako debut mnohodimenzionálny…
Kým prvá knižka bola konštruovaná symbolicky ako skelet domu – cez jednotlivé podlažia rozličných príbehov sa prechádzalo do vyšších poschodí, v Dračej piesni labutej sa pravidelne striedajú epické príbehové časti s akýmisi divadelnými miniaktovkami, pritom takisto nechýbajú poetické ozvláštnenia, medziiným i finálna Dračia pieseň labutia – testament mytologického draka Kadmosa, ktorý sa zastavil vo Vyšehradnom v rámci svojho epochálneho letu vzdialenou históriou a súčasným celosvetovým ekologickým marazmom. Profesor filozof a estetik Peter Michalovič konštatuje, že v texte sú obdivuhodne zacelené hranice medzi jednotlivými blokmi, teda druhmi literatúry: epikou, lyrikou a drámou," píše sa o knižke na stránke Literárneho informačného centra.
Marsina (1951), povolaním právnik, debutoval ako 60-ročný.
Verbis
