Genetickými koreňmi je viazaný na históriu Uhorska, ktorú jeho prapredkovia vďaka modrej krvi a schopnostiam mali možnosť utvárať. Súčasťou histórie Uhorska sú aj naše dejiny, či si to už dnes radostne uvedomujeme, alebo nie. Aj spoločná minulosť v „sovietskom bloku “ formovala životné osudy miliónov ľudí hovoriacich po slovensky a po maďarsky podobne. Kto nebol s nimi, bol proti nim. Písanie Pétera Esterházyho je teda v mnohom pre náš literárny kontext blízke a možno niečím skoro až domácke. Poznávame reálie, rozumieme mentalite postáv.
V próze Pétera Esterházyho Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka, ktorá koncom uplynulého roka vyšla vo vydavateľstve Kalligram, sú to mama a otec, brat, rodina. V mnohom podobná miliónom ďalších z nášho priestoru. Aňuky, báčikovia, néniky a Márinky, takmer ako tie naše. Dieťa a jeho prvé dotyky so svetom, univerzálny príbeh o všetkých, a predsa výnimočný svojím načasovaním. Rovnako maďarský ako ten náš…
Každá strana básňou
Môžeme povedať, prvé dielo z možného pripravovaného cyklu Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – šermovacia verzia, kniha, ktorú vydal Kalligram rovnako v preklade Renáty Deákovej v roku 2013, je so svojím pokračovaním „verzie podľa Marka“ spojené nielen optikou – akoby zvnútra postáv, mapovaním histórie cez ľudské vášne – ale aj formálnym kánonom strán, ktoré sú každá sama osebe uceleným dielom, básňou, kapitolou, alebo, ak to autor chce, jednou vetou s niekoľkými bodkami uprostred. Každá strana je tak poetickou a filozofickou reflexiou príbehu.
Kým Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – šermovacia verzia je situovaný do 17. storočia, teda do čias tureckej nadvlády v Uhorsku, boja islamu a kresťanstva, ostatná próza rozpráva o reáliách 50. rokov 20. storočia, o boji komunizmu proti kresťanstvu. Dej je zasadený do času násilného vysťahovávania nepohodlných rodín z miest na vidiek. Akcie, ktoré sú smutne známe aj zo Slovenska tejto doby. Rozprávanie sa teda začína vysťahovaním meštianskej intelektuálnej rodiny z Budapešti do jedinej izby sedliackeho domu na vidieku niekde v severnom Maďarsku, kde rozprávač príbehu robí svoje prvé detské kroky.
Jednou z hlavných línií je porovnávanie pasáží z Evanjelia podľa Marka s konkrétnou ľudskou situáciou detí a dospelých v dome „…nasilu nás ubytovali u jedného z miestnych najzámožnejších gazdov, kulakov“. Dve rozdielne rodiny sa chtiac-nechtiac, aj za cenu rozporov, zžívajú. Spája ich viera a spoločný osud. V čase, keď bolo užitočnejšie zaprieť Krista a prijať Stalina a jemu podobných. „Báťuška Stalin nám ukradol Boha, povedal ujo Ágoston, lebo Stalin zomrel, a odložilo sa slávnostné odovzdanie nového kostola.“ Esterházy vidí tento čas očami dieťaťa, ktoré sa z dôvodov, čo si môžeme len domýšľať, stotožňuje s Baránkom Božím, teda s ukrižovaným Kristom. Citované Evanjelium podľa Marka paralelne odráža utrpenie, tak ako ho ľudia cítili v najrozličnejších hrôzach prevratného 20. storočia, s novozákonným utrpením Syna Božieho. Detský subjekt vnímania akoby sa lámal a jeho časti sa stávali podstatou iného deja tohto istého či podobného príbehu.
Kto je vinný?
Spôsobov čítania ponúka Péter Esterházy v sume literárnych obrazov, metatextov a literárnych alúzii v próze (či prózach) Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka nekonečne veľa. Ako to už v postmodernej literárnej hre býva predpokladaným pravidlom, čitateľ, čitateľka majú slobodu, aby pristúpili k literárnemu dielu s vlastnou osobnostnou skúsenosťou, čo vytvorí individuálny, nenapodobiteľný a originálny spôsob čítania, a teda vlastný text.
Ak by sme mali k dispozícii pokusnú skupinu so stovkou osôb a opýtali by sme sa ich, aké rozprávanie čítali, nepochybne by sme získali sto prečítaní sto rôznymi spôsobmi. Prinieslo by nám to prinajmenšom sto odlišných verzií a výkladov príbehu. S najväčšou pravdepodobnosťou by každá pokusná osoba hovorila o inom dôvode, prečo sa stala vražda, o inom prepojení ústredných postáv rodiny – mamy, otca, dvoch synov – s dejinami, o inom usporiadaní kauzality deja. Čo bolo skôr – láska alebo nenávisť? Kto koho zradil? Prečo? Kto je vinný, Boh alebo ľudia?
Záchytných bodov v príbehu je totiž veľmi málo, náznaky nachádzame len v niekoľkých detailoch či akoby náhodných prerieknutiach. Spisovateľ ráta s mentálnou spoluprácou čítajúcich a len ako istý druh odkrytia časti tajničky ponúka poznámky na konci knihy, ktoré sú pre zorientované publikum prinajmenšom rovnako dôležité ako literárny text samotný. Niektoré obrazy totiž z logickej, formálnej, ale aj umeleckej stránky akoby vytŕčali z textu, „nesedeli“, akoby boli ešte nesúrodejšie ako samotná koláž, ktorú dielo Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka vytvára. V doslove sa môžeme dozvedieť, že sú to citáty z iných, predchádzajúcich Esterházyho diel, ako aj citáty a parafrázy z textov iných autorov. Próza je teda bludisko, v ktorom nie je podstatné nájsť východ, podstatné je blúdiť a nachádzať nové labyrinty významov.
Krásne mlčíš, Pane
Preklad diela Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka do slovenčiny vznikol tak ako aj predchádzajúce preklady v úzkej spolupráci autora s prekladateľkou Renátou Deákovou, ktorá dokáže majstrovsky pretlmočiť do slovenčiny rôzne úrovne Esterházyho jazyka s jeho dobovými, regionálnymi alebo intertextovými zvláštnosťami. V slovenskom pretlmočení je napríklad použitý Roháčkov preklad Evanjelia podľa Marka, prekladateľka nechala v texte pôvodný pravopis, občas spestrený o kralický, kde-tu skomolený a prepísaný do prvej osoby jednotného čísla.
Próza je zároveň svojím spôsobom ľudovou teológiou štylizovanou do detských myšlienok. Pokúša sa spoznať odpoveď na večnú otázku: Prečo je na svete utrpenie, ak je Boh dobrý a láskavý? Kde bol, keď dopustil všetko to, čo sa stalo…? (Doplňujeme podľa znalosti dejín, vlastnej empatie a vlastnej rodinnej histórie.) Keď deti umierali v koncentračných táboroch, gulagoch, uránových baniach, alebo včera neďaleko nášho paneláka zomrel bezdomovec na podchladenie? V Esterházyho príbehu Boh mlčí, rovnako ako detský protagonista rozprávania. „Milosť, Otče, neopúšťaj ma. Ako však ďalej. Čakám na Tvoju odpoveď, lebo to je moja otázka. Odpovedáš mi tým, že neodpovedáš. Krásne mlčíš, Pane.“
Dieťa a jeho prvé dotyky so svetom, univerzálny príbeh o všetkých, a predsa výnimočný svojím načasovaním. Rovnako maďarský ako ten náš.
