Foto: Slovart
Ťažiskom Zozuľovej (1891 – 1941) tvorby sú najmä antiutopické texty, ktoré vysielajú varovné signály o nastupujúcom totalitnom režime, no zaujímavé sú aj psychologizujúce prózy, v ktorých akoby nadväzoval na poetiku A. P. Čechova. Živý nábytok je výberom Zozuľových poviedok, ktorý nielenže zapĺňa biele miesto na mape literatúry ruskej moderny a avantgardy, ale aj dnes zaujme literárnou príťažlivosťou.
„Akýmsi spoločným menovateľom v podstate všetkých poviedok je desivo parodický pohľad na život v rodiacom sa boľševickom absurdistane. Kratšie i dlhšie texty sú zaplnené najrôznejšími znepokojivými a bizarnými utopickými víziami. Svetlé zajtrajšky sú budované s nespochybniteľným humanizmom, ktorý má pre dobro všetkých podobu brutálneho teroru, kde stará tyrania dáva vzniknúť tyranii novej. Dominantné roly hrajú absurdita, drsná groteska i temné apokalyptické obrazy z nastávajúceho spoločenského zriadenia,“ napísal o knižke Tomáš Weiss na stránke medziknihami.sk
