Francúzsky ľavicový ekonóm Thomas Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí smutne konštatuje, že našim deťom musíme povedať nelichotivú pravdu o súčasnom svete, a to, že svetové hospodárstvo je ovládané dedičným bohatstvom, v ktorom hrá pôvod väčšiu rolu než snaha a talent. A tak skoro sa to nezmení.
Piketty 15 rokov zbieral a analyzoval dáta o majetkovej nerovnosti a potom to spísal do jednoduchej formy, ktorá zaujala odbornú i laickú verejnosť. Paul Krugman, liberálny ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, po prečítaní Pikettyho diela napísal, že ide o najdôležitejšiu ekonomickú knihu roka, a možno aj celého desaťročia. Dosah diela je prirovnávaný k účinku Kapitálu Karla Marxa či k Všeobecnej teórii zamestnanosti, úrokov a peňazí od Johna Maynarda Keynesa.
Viac ako miliardárske rebríčky bánk
Sedemstopäťdesiatstranový slovenský preklad Pikketyho Kapitálu v 21. storočí dáva čitateľom ucelený prehľad o vývoji majetkovej nerovnosti od osemnásteho storočia až po súčasnosť. Strčil tým do vrecka všetky doterajšie štúdie bánk a iných finančných inštitúcií, ktoré sa pokúšajú zanalyzovať globálne bohatstvo, pričom sa tieto správy musia spoliehať na hrdinské hypotézy a približné odhady, z ktorých mnohé nie sú ani zďaleka presvedčivé. Zriedkavo pritom pokrývajú viac než len posledných pár rokov vývoja, prinajlepšom jedno desaťročie. Piketty ponúka čitateľom pohľad na dlhodobý vývin pri spoľahlivej identifikácii globálnych trendov v nerovnosti. A hlavne, vysvetľuje, čo vývoj nerovnosti vo svete v jednotlivých obdobiach ovplyvňovalo.
Súčasné nastavenie kapitalizmu podľa Pikettyho smeruje k stavu, aký panoval koncom 19. storočia v USA. V tom čase si rozdeľovali stále väčší podiel národného koláča tie isté rodiny z generácie na generáciu. Upozorňuje, že ak s tým vlády vo svete nebudú nič robiť, čakajú nás vážne problémy. Najmä oslabovanie demokracie. Od 80. rokov minulého storočia totiž príjmy strednej triedy stagnovali, zatiaľ čo tí skutočne bohatí bohatli podstatne rýchlejšie. V mnohých krajinách už stredná trieda takmer úplne zanikla. Roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými pritom burcuje ľudí k nespokojnosti a následným demonštráciám a protestom, ktoré len podnecujú násilie v spoločnosti. Piketty upozorňuje, že napriek čoraz vyššej miere prerozdeľovania v západnom svete je nerovnosť pre vzostup v posledných desaťročiach už väčšia ako pred prvou svetovou vojnou, teda v čase, keď neexistovalo prakticky žiadne sociálne prerozdeľovanie ani progresívne zdanenie.
Riešením je globálna daň z kapitálu
Piketty tvrdí, že svet sa vyhne špirále nerovnosti a dostane pod kontrolu znepokojujúcu dynamiku koncentrácie globálneho kapitálu v prípade, ak sa zavedie progresívna globálna daň z kapitálu skombinovaná s medzinárodnou finančnou transparentnou daňou na veľmi vysokej úrovni. Takto podľa neho môže demokracia získať naspäť vládu nad globalizovaným finančným kapitalizmom tohto storočia.
Foto: IKAR
Piketty je v tomto ohľade realista, keď v knihe opisuje globálnu daň z kapitálu ako utopickú myšlienku. „Je ťažké predstaviť si, že v dohľadom čase sa na niečom podobnom dokážu dohodnúť národy celého sveta. Aby dosiahli tento cieľ, museli by zaviesť spoločné daňové triedy platné pre všetok majetok na celom svete a následne sa rozhodnúť, ako rozdeliť výnosy z tejto dane.“ Aj napriek utopistickej myšlienke môže tento ideál slúžiť ako referenčný bod, teda akási forma, ktorou môžeme porovnávať alternatívne návrhy. Táto daň si vyžaduje vysokú úroveň intenzity medzinárodných vzťahov. Piketty verí, že krajiny, ktoré sa hodlajú uberať týmto smerom, by mohli postupne začať na regionálnej úrovni, napríklad v Európe. Navrhuje aj zvýšenie horných sadzieb progresívnej dane z príjmu, aby sa kontrovalo novodobému trendu rastu „supermanažérov.“
Pikettyho doteraz najucelenejší prehľad vývoja majetkovej nerovnosti vo svete sa rozhodne oplatí prečítať. Či už sa problematika dotýka vašej profesie, alebo sa len zaujímate o svet okolo seba. Kapitál v 21. storočí rozpútal vo svete veľkú diskusiu o nerovnosti, a to je len dobre. Otváranie nožníc v príjmoch totiž využívajú čoraz častejšie extrémisti a s ich popularitou rastú aj bezpečnostné riziká v podobe vnútroštátnych či medzinárodných konfliktov. Preto treba na nerovnosť upozorňovať, diskutovať a prinášať riešenia.
