Foto: LITERÁRNA NADÁCIA STUDŇA
"V popredí veršov sa ocitá príroda, ktorá odzrkadľuje ľudské pocity i náladu, a tento prvok zároveň odkazuje na romantickú epochu. Básnik kladie dôraz najmä na senzuálne – zmyslové vnímanie. Neraz sa pokúša zachytiť konkrétny okamih a dokresliť ním celkovú atmosféru básne. Ústredným prvkom jeho tvorby sa stáva chromatickosť – autor dokáže vyjadriť aj tie najjemnejšie odtienky celej farebnej škály, alebo vytvára celkom nové: „…toto more, to isté more, isté, a zelené istozelené; nebolo modromodromodré Stredozemné more…,“ napísala v recenzii knižky na stránke Literárneho centra Martina Grmanová.
Španielsky básnik Juan Ramón Jiménez (1881–1958), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1956 – za „lyrickú poéziu, ktorá je príkladom vysokého ducha a umeleckej čistoty v španielskom jazyku“) – emigroval počas občianskej vojny do Portorika. Jedným z jeho najdôležitejších príspevkov k modernej literatúre je jeho obrana francúzskeho konceptu „čistej poézie“. Básne v knihe Básnik a slovo vybral a preložil Ladislav Franek.
