Za autorský seriál Girls dostala dva Zlaté glóbusy a režírovala aj slovenskému publiku menej známy film Nábytoček. Okrem seba doň obsadila aj matku a mladšiu sestru Grace. Dunhamová sa vo svojom diele sústreďuje na (podozrivo osobné) strasti „infantilnej dospeláčky“ lipnúcej na beztiažovom stave detstva a zároveň túžiacej dokázať svetu veľké veci bez pomocných koliesok. Milujú ju za to médiá, fanúšikovia a nepriamo, akosi dobrovoľne nasilu, si svoj úspech priznáva aj sama. Rozhodne však zostáva nohami na zemi, zaplavená pochybnosťami.
Žiadny návod na úspech
V Dunhamovej autobiografickom knižnom debute Nie som taká vystupuje Lena, na akú sme zvyknutí. Neprikrášlená, šibnutá, zmätená a predsa inšpiratívna vďaka túžbe hnať sa vpred a za každú cenu ochutnať všetko. Dunhamová ani zďaleka nie je taká stratená ako ikonická hrdinka seriálu Girls Hana. Táto maskotka stelesňuje Dunhamovej hyperbolizovanú „obludnosť“ aplikovateľnú na celú generáciu dvadsiatnikov. Spisovateľka dokáže doviesť banálnu každodennosť do absurdných polôh. To rozhodne nebude po chuti každému. Čitateľ by mal byť pripravený na to, že v knihe Nie som taká sa stretne s čímkoľvek a zásadne by to nemal brať príliš vážne.
Nie som taká sú eseje rozdelené do tematických kapitol a predstavujú výjavy z Dunhamovej každodennosti. Tá je taká univerzálna, že sa v nej nájde nejeden hipsterský „bludný Holanďan“. Autorka sa delí s pokleskami a podivínstvom, nad ktorým sa pozastaví aj ostrieľaný Newyorčan. Svoj životný príbeh opisuje s patričným cynizmom a sebairóniou, no jej vtipným životným kopancom niekedy chýba hlbší presah.
Dunhamová nás nakŕmi, chvíľu sa s nami pohrá, nastaví nám zrkadlo, ale stretnutie s ňou sa rozplynie skôr, ako zavrieme knihu. Nie som taká je však zábavné čítanie koncipované do niekoľkých kapitol s výstižnými názvami. Esejistické záznamy referujú najzvláštnejšie príhody z Leninho detstva, dospievania i súčasnej „dospelosti“. V chronologickom slede opisuje svoj doterajší život, najbližších ukazuje so škodoradosťou a zároveň láskavo, s obdivom a bez výhrad či výčitiek. Neváha sama seba zhodiť vždy, keď sa jej naskytne príležitosť, zachovávajúc si pri všetkom „nonšalantný“ nadhľad. Čitateľovi ponúka vtipné zoznamy krutých právd, ktoré ju život naučil, ako napríklad „13 vecí, o ktorých už viem, že sa priateľom nehovoria,“ či „mojich 10 najväčších zdravotných obáv“ a neváha sa podeliť ani s osobnými mailovými konverzáciami.
Na trh s holým zadkom
Dunhamová pokračuje v programovom presviedčaní o tom, že nepozná tabu a ani najintenzívnejší pocit hanby u nej nevzbudzuje obranný reflex autocenzúry. Zatiaľ čo na obrazovke je nahá len sporadicky, v knihe je vyzlečená od prvého písmenka. Dunhamovej autentizmus štípe, hreje, šteklí, dusí, potíme sa, slintáme a občas vybuchneme do smiechu.
Spisovateľka je úspešná, inteligentná mladá žena a zároveň v sebe živí infantilného maznáka – div(n)é dieťa svojich rodičov. Vďaka nemu sa dokáže odpútať a vidieť za roh všednosti tak ako máloktorý súčasný autor. Bez ostychu vyťahuje spod koberca všetko, čo tam jej rovesníci zamietli. Nie som taká je obrazom generácie mestských detí a ich rodičov, či sa nám to páči, alebo nie, a je určená všetkým, ktorí sa o to zaujímajú a chcú sa na sebe pobaviť. Neobmedzujú ju hranice, pravdy o dospievaní a ustavičnom hľadaní vlastnej cesty zahmlenej pochybnosťami a komplexmi platia všade rovnako. Dotkne sa každého, bez ohľadu na to, či je z New Yorku, Bratislavy, alebo Hornej-Dolnej.
Dunhamovej jazyk „ulice“ je rafinovaný, aj vulgárne výjavy dokáže podať s dostatočnou dávkou nenúteného humoru, ktorý je živou vodou jej umeleckého prejavu a stojí na ňom Dunhamovej kariéra.
Jej „poznatky“ smrdia krvou a odretými hánkami, lebo Lena sa pri neúspechu rozhodne „nehádže o zem“, aj keď obdobie po skončení školy opisuje ako vynulovaný stav, ktorý ju prinútil vrátiť sa pod rodičovskú strechu. Odhaľuje rozmaznanú odolnosť svojej generácie, ktorú z detskej izby nevyženú ani tiché výčitky ich rodičov. Horkosť sveta sa našťastie strieda so sladkou vôňou. Kým máme ku komu vliezť do postele, hoci aj v teniskách, sme síce stratení, no nie sme v tom sami.
Aj keď je kniha „magazínovým“ čítaním, ľahko si ju pre jej bezprostrednosť zamilujeme.
- Lena Dunhamová: Nie som taká, Ikar 2015
- Hodnotenie Pravdy
- 4 hviezdičky z 5
