Kamil Peteraj síce oslávil svoju sedemdesiatku pred dvoma týždňami, jeho oslavy však stále pokračujú. Jednou takou bolo aj vydanie knižnej novinky S tebou a bez teba, ktorá je výberom z jeho troch už vydaných kníh – V slepých uličkách, Breviár lásky a Čo bolí, to prebolí.
A hoci v nej čitatelia nájdu aj niektoré jeho známe verše, v knihe dostali priestor texty, ktoré kedysi unikli pozornosti a ešte len čakajú na svoju chvíľu. „Kniha je pre dnešného čitateľa, preto musí vyznieť moderne. Keď po nej siahne moderný človek, nemal by si povedať, to sú stariny, ďakujem pekne. A kniha je urobená pre dnešného čitateľa,“ opísal Peteraj a zároveň dodal: „Sú tam aj texty, ktoré na veľkú chvíľu čakajú. Mohli ležať niekde v šuplíku, ale zrazu po nich človek siahne a povie si, že sú vlastne výborné.“
Básne do knihy vyberal autor sám, pretože kritikom neverí. Zároveň má ako niekdajší dramaturg skvelú schopnosť texty triediť a strihať. „Kritikov podceňujem, takže moje texty by som im nezveril. Navyše, ako dramaturg som častokrát musel texty nielen svoje ale aj mojich kolegov priam neohľaduplne krátiť a triediť, takže prax mi nechýba.“
Peteraj si zaspomínal aj na nedávne oslavy svojho jubilea. Čo ho najviac potešilo? „Ľudská žičlivosť. To je možno pocit, ktorý my, Slováci, nemáme priamo v krvi. Ale ja som ho pociťoval. Či už počas pražskej premiéry Atlantídy, ktorú urobil Ján Ďurovčík úžasným spôsobom. Potom to bol, samozrejme, koncert. Pozeral som sa na to množstvo účinkujúcich na pódiu, s akým zápalom spievali moje piesne a bolo to skvelé, práve ten duch žičlivosti,“ opísal.
Napokon Peteraj ešte prezradil svoj recept na skvelú kondíciu: „Treba používať vnútornú kozmetiku. To znamená, zbytočne sa nehnevať, veci, o ktoré sa potkýname, si nevšímať a najmä ‚nepaprať‘ sa v minulosti. Je to jednoduchý recept, ktorý zaberá.“
