Spisovateľský talent Ľudmily Podjavorinskej si získal čitateľov aj medzi slovenskými literárnymi velikánmi ako Pavol Országh Hviezdoslav, Timrava či Terézia Vansová. Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Ľudmila Riznerová, sa narodila 26. apríla 1872 v Bzinciach pod Javorinou do rodiny dedinského učiteľa. V malebnej dedinke pri Novom Meste nad Váhom v jej rodnom dome spisovateľke zriadili múzeum – pamätnú izbu.
Mala deväť súrodencov, z ktorých až šesť zomrelo v detskom veku, čo sa podpísalo na jej povahe – bola skôr utiahnutou introvertkou. Milovala literatúru a bola vášnivou čitateľkou, pričom k jej obľúbeným autorom patrili Božena Němcová, Karolína Světlá či Alois Jirásek. Ekonomická situácia v rodine jej nedovoľovala dopriať si vyššie vzdelanie, a tak skončila len základnú školu. Jej nepopierateľný literárny talent sa však dokázal presadiť a už v pätnástich rokoch publikovala v Slovenských novinách Tureckú svadbu.
V tvorbe začínajúcu spisovateľku podporoval strýko, zakladateľ slovenskej bibliografie Ľudovít Rizner. Podjavorinská začínala ako autorka literatúry pre dospelých. Vďaka zbierke lyrických básní Z vesny do života sa stala prvou slovenskou poetkou. Dovtedy ženy publikovali básne len v časopisoch. „Od života ako osoba nečakala som ničoho – a život dal mi nesmierne mnoho tým, že naplnil sa obsahom poézie,“ uviedla Ľudmila Podjavorinská.
Neskôr sa prostredníctvom svojej tvorby vybrala do sveta fantázie v literatúre pre deti. Zvieratám dávala ľudské vlastnosti a jej pôvabné príbehy si získali priazeň detí. Práve diela orientované na malého čitateľa priniesli Podjavorinskej veľkú popularitu a dodnes sú povinnou jazdou pre školákov. Autorka zároveň dokázala reflektovať realitu a preladiť na sociálno-psychologické novely V otroctve či Blud.
Žila skromne z honorárov za svoje príspevky do rôznych periodík. Prispievala do časopisov Dennica, Zornička, do Slovenských pohľadov či martinských Národných novín, hoci bola istý čas zamestnaná aj ako úradníčka Červeného kríza. Priatelila sa s autorkami Teréziou Vansovou a Elenou Maróthy-Šoltésovou. Vo svojich článkoch sa venovala aj téme postavenia ženy a za symbol slobody človeka a národa považovala úroveň vzdelania a kultúry.
3 x Ľudmila Podjavorinská
Mala viacero pseudonymov ako Božena, Damascena, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza či Sojka.
Prišla o oko, keď dostala osýpky, a nahradili jej ho sklenenou buľvou.
V starobe sa venovala prekladu ruských a juhoslovanských básnikov.
