Chce len upozorniť na rozmanitosť spôsobov, s akými sa tieto významné ženy napriek prekážkam a bez nároku na vďaku v nežičlivej dobe dokázali presadiť a podporiť ženský prvok, ktorý bol dovtedy u nás trestuhodne potláčaný. Bez neho by bola slovenská kultúra nekompletná, chýbala by jej emocionálna zložka ako nevyhnutná dimenzia národnej a spoločenskej kultivácie.
Talent, schopnosti a vklad každej z troch spisovateliek do slovenskej kultúry neboli vo svojej dobe a v kontexte dominancie „mužského písania“ docenené tak, ako by si zaslúžili. Predkladaná kniha spláca aspoň čiastočne to, čo sme zostali dlžní týmto neobyčajným osobnostiam. Hoci ani jedna z nich nevstupovala do literatúry s vysokými ambíciami, dielo, ktoré zanechali, sa dodnes vydáva a číta. Ich životy, ako uvádzame v medailónoch, neboli jednoduché a každá istým spôsobom prežila svoje martýrium (Šoltésová a Vansová úmrtia svojich detí, Timrava strastiplnú cestu nevydatej, existenčne nezabezpečenej ženy), predsa sa im podarilo napriek mnohým prekážkam a s vierou v perspektívnosť slovenskej literatúry ovplyvniť jej cestu k modernej európskej spisbe – a to bol na svoju dobu úctyhodný výkon.
Marcela Mikulová (1951) pôsobí na oddelení dejín slovenskej literatúry 19. storočia Ústavu slovenskej literatúry SAV.
Veda
