Recenzia: O básnicky zrelom debute Bielenie

S menom Evy Parilákovej (1976) sa čitateľská verejnosť mohla dosiaľ stretnúť pri dvoch literárnoteoretických prácach. Básnická zbierka Bielenie je jej debutom a povedzme hneď na začiatku, že debutom zrelým, nedožadujúcim sa akejkoľvek zhovievavosti či pomocných barličiek pri posudzovaní jej básnických kvalít.

25.03.2016 05:00
debata
Foto: Skalná ruža
bielenie Eva Pariláková Bielenie

Čo mala autorka na mysli, keď svoju zbierku pomenovala Bielenie, sa nám postupne vyjaví, keď prečítame jej knižku. Tá pozostáva zo siedmich častí, z ktorých každá nesie v názve farbu (červená – zelená – modrá – žltá – sivá – čierna – biela).

Jednotlivé časti sa nám postupne "vyfarbia“, keď začneme sledovať významovú niť, ktorú autorka začne odvíjať už od prvých veršov knihy: "keby sa také srdce dalo z tela vybrať, do čista vyprať / zavesiť do slnka, nech ním prefukuje vietor / pred mojím sťažka svitajúcim oknom / urobila by som to“ (s. 11).

Ako naznačujú tieto verše, ale aj ďalší priebeh významovo ucelenej básnickej výpovede, nejde o nič menšie ako o ľúbostný vzťah lyrického subjektu, od konštatovania "ťažoby srdca“ cez peripetie ľúbostného vzťahu ku kríze či roztržke až k postupnému "bieleniu“, teda blednúcemu obrazu milého vo vedomí lyrického subjektu v záverečnej Bielej.

Autorka v nijakom prípade nepodlieha sentimentu súvisiacemu so zranením z lásky. Naopak, celý dej rozvíja bohatým motivickým dianím, či už prírodným, alebo mestským. Robí to pekným básnickým jazykom, bohatým na obrazy i konkrétnu zmyslovú nasýtenosť, prízvukujúcu i presné "farebné“ konotácie, napríklad v časti Zelená: "čo teda znamená / ľahnúť si teraz pod strom? / áno, zelený vejár alebo / zelený sneh na rozosmiatych ústach / na to sa nepýtam“ (s. 30).

V knihe je položených veľa otázok – niektoré sa týkajú priamo vzťahu dvoch bytostí (muža a ženy), iné prenikajú až k filozofii bytia a prírody (autorka na viacerých miestach manifestuje bytostnú príchylnosť k rastlinnej či živočíšnej ríši). Za zmienku stojí aj použitie motívov obety, smrti, slnečníc či detí (v časti Červená a Žltá) až po motív osamelej fotografie na stole so záverečným veršom "každú smrť zohrieva slnko, len si to nepamätá“. Kniha je písaná zhusteným voľným veršom s čiastočnou interpunkciou a bez veľkých začiatočných písmen.

Eva Pariláková napísala peknú básnickú skladbu, ktorá by nemala uniknúť pozornosti slovenských čitateľov poézie.

Eva Pariláková: Bielenie, Kordíky: Skalná ruža

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #bielenie #zbierka básní #Skalná ruža #Eva Pariláková