Od presného prekladu po sviatok literatúry. Hosťovanie Slovenska na veľtrhu v Budapešti

Čestné hosťovanie Slovenska na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti (21. - 24. apríla 2016) prinieslo nepochybne ťažko prekonateľný úspech: oslavu súčasnej slovenskej literatúry.

knižný veľtrh budapešť prekladatelia
Prekladatelia do maďarčiny urobili prácu, ktorá prekonala všetky očakávania.
Autor:

Je málo pravdepodobné, že by bola na Slovensku známa scéna z maďarskej filmovej komédie z roku 1965 o časoch druhej svetovej vojny Desiatnik a tí ostatní, v ktorej odznie slávna veta: „Rusi sú už v špajzi!“ V maďarskom jazykovom prostredí sa z nej stala okrídlená fráza na označenie všetkého, čo je nečakane, ale neodvratne prítomné.

Vstup – cez špajzu

Keď sa objavila v minulom roku v názve tlačovky k plánovanému čestnému hosťovaniu Slovenska na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti, môj známy, redaktor maďarského literárneho časopisu, reagoval grimasou. Možno sa mu javila v tejto súvislosti ako prázdna mediálna bublina na upútanie pozornosti. Nemohol tušiť, že Slováci sú už naozaj „v špajzi“ maďarskej kultúry. Nedokázal si predstaviť, že slovenská literatúra, z ktorej v rámci obrovskej ponuky prekladovej literatúry vyšli po maďarsky priemerne dva-tri tituly ročne a o ktorej nemali maďarskí čitatelia – bežní ani tí odborní – veľa poňatia, sa na Maďarov bude o rok valiť všetkými možnými kanálmi, cez komín aj z vodovodu. (Na overenie skúste hodiť do vyhľadávača na stránke internetového časopisu litera.hu slovo szlovák.)

Spisovatelia Dušan Dušek a Stanislav Rakús neskrývajú
potešenie z maďarského vydania svojich próz.
Spisovatelia Dušan Dušek a Stanislav Rakús neskrývajú potešenie z maďarského vydania svojich próz.
Autor: Slovenský inštitút v Budapešti

Vyše tridsať kníh (narátala som ich presne 33, nehovoriac o siedmich hrubých literárnych časopisoch) slovenskej krásnej a odbornej literatúry, ktoré vyšli v maďarskom preklade pri príležitosti hosťovania v tomto roku, totiž predstavuje „iba“ hmatateľný výsledok intenzívnej prípravnej práce. Tá sa začala už pravidelným seminárom pre umeleckých prekladateľov v Slovenskom inštitúte v Budapešti, ktorý vedie Gábor Hushegyi.

Seminár vedie Renáta Deáková, slovenská prekladateľka maďarskej literatúry, stojí aj v pozadí literárnych večerov, ktoré predstavujú slovenských tvorcov maďarskému publiku, pričom pozývajú do dialógu aj domácich spisovateľov. Aj vďaka týmto stretnutiam sa stal Slovenský inštitút v Budapešti v posledných dvoch-troch rokoch (teda ešte pred pozvaním Slovenska na knižný festival) zaujímavým intelektuálnym prostredím pre vzájomné spoznávanie sa, miestom, kde sa mohlo slobodne rozmýšľať a kde sa dostali k slovu aj tí maďarskí autori, ktorí nie sú „in“ z hľadiska aktuálnej kultúrnej ideológie.

Chodila som na tieto podujatia, prinášali totiž i pre človeka zaoberajúceho sa profesionálne maďarsko-slovenskými literárnymi vzťahmi veľa nových informácií, nepoznaných súvislostí a pohľadov. Niekedy bola sála inštitútu plná, inokedy prebiehali rozhovory v rodinnejšom kruhu, ale prostredníctvom správ v novinách, na sociálnych sieťach, spotov na internete, sa človek zaujímajúci sa o literatúru v Maďarsku nemohol vyhnúť fenoménu súčasnej slovenskej literatúry.

Ako vzniká čestné hosťovanie

Neviem, ako vzniká oficiálna vôľa a rozhodnutie pozvať nejakú krajinu ako čestného hosťa, kto všetko má na tom zásluhy a aké. Mám ale predstavu o tom, kde sa takáto vôľa musela zrodiť: na jednej strane v Predsedníctve Zväzu maďarských vydavateľov a kníhkupcov, ktoré sa rozhodlo pozvať na rok 2016 práve Slovensko, na druhej strane na Ministerstve kultúry SR, ktoré sa rozhodlo pozvanie prijať a vyhradiť na účasť financie zabezpečujúce preklady, publikácie a ďalšie súvisiace práce. Vec (granty, organizáciu, festivalové programy) potom úspešne zmanažovala Miroslava Vallová so svojimi spolupracovníkmi z Literárneho informačného centra.

Treba si znovu a znovu uvedomiť, že malá a mladá kultúra (a cez ňu krajina) sa nemá ako inak prezentovať na medzinárodnej scéne, než cez podporné štruktúry príťažlivé pre zahraničné organizácie (vydavateľstvá, časopisy, festivaly, atď.). Dotáciu takéhoto druhu poskytujú u nás niektoré dlhodobejšie fungujúce programy a fondy (SLOLIA, v minulosti Pro Slovakia, teraz Fond na podporu umenia), no neviem, či v porovnaní s významom, ktorý náš kultúrny export pri vytváraní imidžu krajiny má, je naň dostatok finančných prostriedkov.

V slovensko-maďarských súvislostiach by sa našli aj ďalšie možnosti podpory, napríklad cez dotáciu kultúry národnostných menšín, ktorá podľa štatútu podporuje preklady slovenských textov i do maďarčiny. No nešťastným spôsobom práve v roku 2015, keď sa rozhodovalo o projektoch, ktoré mohli byť prezentované na knižnom festivale v Budapešti v apríli 2016, prekladové projekty komisia pre svoju neodbornosť (právom kritizovanú v tlači) vôbec nepodporila. Poškodila tým práve maďarské vydavateľstvá fungujúce na Slovensku, ktoré mali inak v predchádzajúcom období skoro výlučné zásluhy na prezentovaní slovenskej literatúry na maďarskom knižnom trhu a tiež na zamestnaní umeleckých prekladateľov.

Najdôležitejší komponent: dobrý preklad

Prekladatelia urobili prácu, ktorú nie je možné dostatočne ohodnotiť. Prekonáva totiž všetky možné očakávania. Príležitosť (a ponuky vydavateľstiev) využili na jednej strane skúsení profesionáli. Napríklad známy básnik László Tóth, žijúci v Dunajskej Strede, zostavil knižný výber zo slovenskej poézie vo vlastnom preklade. Prekladateľka z anglickej a slovenskej literatúry Tünde Mészáros, Bratislavčanka žijúca v Baloni, pokračovala nepredstaviteľným tempom v preklade pre ňu dôverne známej súčasnej slovenskej prózy: podpísala sa teraz pod štyri knižné tituly, okrem iného pod najnovší román Veroniky Šikulovej a tiež pod očarujúci text Daniely Kapitáňovej o zmiešanom Komárne, ktorý mal veľký úspech na festivale aj medzi maďarskými čitateľmi.

Slovenský sprievodný program dokázal pripútať maďarské
publikum každý festivalový deň.
Slovenský sprievodný program dokázal pripútať maďarské publikum každý festivalový deň.
Autor: Slovenský inštitút v Budapešti

Fiľakovský maďarský spisovateľ s jedinečným jazykovým svetom Norbert Görgy prepožičal svoj talent maďarským podobám kníh Jaroslava Rumpliho a Víťa Staviarskeho. Margit Garajszki pokračovala v práci na textoch Pavla Vilikovského, teraz vyšla v jej preklade tretia kniha autora, ktorý je inak najznámejším slovenským spisovateľom u južných susedov vďaka šiestim titulom v maďarčine a opakovanej účasti na literárnych podujatiach (aj predchádzajúcich ročníkoch knižného festivalu). Poetka a literárna historička z Katedry maďarského jazyka a literatúry Univerzity Komenského Anikó Polgár bola prítomná na festivale s prekladom knihy Petra Juščáka a dvoch publikácií pre deti. Prekladateľky Tímea Pénzes a Erika Vályi Horváth, ktoré sa venujú sprostredkovaniu slovenskej literatúry v Budapešti, ale pochádzajú tiež zo Slovenska, sa podpísali pod preklady dvoch a dvoch knižných titulov.

Na druhej strane sa dostali k slovu noví prekladatelia, väčšinou ľudia, ktorí sa s umeleckým slovom nestretli po prvý raz. Spomedzi nich by som chcela spomenúť skúsenú redaktorku Zsuzsu Tóth-Ozsvald, a tiež vydavateľku a literárnu kritičku Lillu Bolemant. Mladí sa pustili do prekladu kratších textov uverejnených v antológiách, ale napríklad Judit Dobry preložila Ballovu knihu: o jej vydarenom prenose „posolstva“ textu každého jednoznačne presvedčila frenetická oslavná reč známeho maďarského autora Gábora Németha.

Biografické pozadie prekladateľov/pre­kladateliek som nespomínala iba preto, aby som im v tomto článku dala ľudský rozmer a podčiarkla ich mimoriadny vklad do tohto príbehu. Aj preto, aby som upozornila na to, že ich tvorivé výkony by sa mali brať do úvahy v prekladateľskom súbehu Literárneho fondu o Cenu Imre Madácha za preklad slovenského textu do maďarčiny, aj napriek tomu, že preklady nevyšli na Slovensku.

Väčšina spomínaných prekladateľov si brúsila svoje texty na prekladateľských seminároch usporadúvaných Slovenským inštitútom v Budapešti, kde sa pracuje aj na konkrétnych prekladateľských problémoch, riešenia sa navzájom konzultujú a oponujú, kde sú pravidelné prednášky o vybraných javoch súčasnej slovenskej literatúry, z jej dejín, z oblasti translatológie.

Do tejto práce sa zapája aj významná maďarská redaktorka a organizátorka literárneho života Eva Karádi, ktorá má dlhoročné zásluhy aj na časopiseckej prezentácii slovenskej krásnej spisby predovšetkým v časopise Lettre. V rámci prípravy hosťovania sa podieľala spolu s Renátou Deákovou aj na zostavení tematických blokov a príloh o slovenskej literatúre i pre ďalšie periodiká: Élet és Irodalom, Látó, Jelenkor. Tematické čísla venovali slovenskej literatúre aj maďarské časopisy vychádzajúce u nás: Kalligram, Irodalmi Szemle a Opus.

Mravčia práca na textoch. Od slova k slovu, od vety k textu, od časopisu k vydavateľstvu, od knihy k čitateľovi. V prípade slovenského literárneho hosťovania v Budapešti každý krok vykonaný premyslene, dôkladne a kreatívne.

Pridaný komponent: živé programy

Nemám dosť priestoru vyjadriť sa ku všetkému. Snažila som sa priblížiť „pozadie“ takéhoto čestného literárneho hosťovania v zahraničí: prípravu priaznivého prostredia, dôležitosť finančných a organizačných rámcov a detailnú prácu pri napĺňaní možností obsahom. No nemôžem nespomenúť pôsobivé programy odohrávajúce sa na „javisku“ aspoň ako svoj subjektívny zážitok.

Na maďarský knižný trh sa vďaka hosťovaniu Slovenska na
veľtrhu v Budapešti dostalo 40 titulov.
Na maďarský knižný trh sa vďaka hosťovaniu Slovenska na veľtrhu v Budapešti dostalo 40 titulov.
Autor: Robert Hüttner

Na budapeštianskom knižnom festivale máva hosťujúca krajina hneď pri vchode svoj stánok aj s malým pódiom pre živé literárne programy. Potom nasledujú rady stánkov maďarských vydavateľstiev s najčerstvejšou ponukou, podujatie slúži totiž predovšetkým prezentovaniu maďarských kníh maďarskému čitateľovi. No tentoraz som sa nemohla dostať ďalej od vchodu, vždy ma upútala horlivá debata súvisiaca s niektorou z vydaných slovenských kníh, zábavná knižná prezentácia, diskusia maďarských a slovenských autorov venovaná najrôznejším javom literatúry a literárneho života. Hoci maďarskému publiku nepretržité tlmočenie do slovenčiny určite sťažilo prijímanie, intelektuálna atmosféra a popri slovenských autoroch menej známych v Maďarsku i veľké mená a známe tváre maďarskej literatúry dokázali človeka k slovenskému stánku skutočne pripútať.

Ako ďalej cez otvorenú bránu?

Ak som sa v súvislosti s 33 knihami (plus siedmimi časopiseckými publikáciami) vyjadrila o hmatateľnom výsledku, musím na tomto mieste svoj názor revidovať. Ide totiž v prvom rade o dobré východisko. Ak predstavujú maďarské vydania slovenských kníh konkrétne produkty, ktoré zameriavajú pozornosť na slovenskú literatúru (a kultúru vôbec), znamenajú zároveň aj veľmi solídny základ pre udržanie stáleho záujmu. Čestné hosťovanie Slovenska na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti prinieslo nepochybne (ťažko prekonateľný) úspech: oslavu súčasnej slovenskej literatúry.

Brána je otvorená. Dúfajme, že sa bude cez ňu prechádzať. Dúfajme, že budú pokračovať literárne podujatia, ktoré budú udržiavať živé kontakty. Dúfajme, že spomínaná vôľa a záujem o vzájomný slovensko-maďarský kultúrny transfer bude trvať a vytvorí rámce na podporu takýchto aktivít. Že aj grantové komisie si uvedomia ich spoločenský význam. Že v zahraničných kultúrnych inštitútoch a domácich kultúrnych organizáciách si budú vážiť odhodlaných a angažovaných ľudí. A vzdelaní umeleckí prekladatelia budú mať prácu a publikačné možnosti, lebo slovenská literatúra ponúka veľa zaujímavého pre zvedavé (maďarské) pohľady.<PE>

Judit Görözdi

V Ústave svetovej literatúry SAV sa zaoberá súčasnou maďarskou literatúrou a jej recepciou. Je autorkou monografie Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010), spolupracovala na kolektívnej monografii Priestory vnímania. O tvorbe Pétera Nádasa (2011). Systematicky publikuje o prózach a slovenských prekladoch Pétera Esterházyho, Pétera Nádasa, Lajosa Grendela, Pála Závadu.

Preložené tituly
Jaroslav Rumpli: Gabonakörök / Kruhy v obilí,preklad: Norbert György
Ondrej Štefánik: Ujjatlan város / Bezprsté mesto, preklad: Tünde Mészáros
Daniela Kapitáňová: Samko Tále, Könyv a temetőről / Samko Tále, Kniha o cintoríne, preklad: Tünde Mészáros
Víťo Staviarsky: Feket csukák… / Kale topánky, preklad: Norbert György
Peter Pišťanek: Egy szlovák vendéglős kedvenc receptjei / Recepty z rodinného archívu, preklad: Boglárka Bilász
Jana Beňová: Cafe Hyena, preklad: Tünde Mészáros
Veronika Šikulová: Hiányos fiasítás / Medzerový plod, preklad: Tünde Mészáros
Zuska Kepplová: SZA_ADSÁG. 2 in 1. / Buchty švabachom , 57 km od Taškentu, preklad: Annamária Dósa
Balla: Az apa nevében / V mene otca, Cvergli, Veľká láska, preklad: Judit Dobry
Monika Kompaníková: Az ötödik hajó / Piata loď, preklad: Tímea Pénzes
Pavel Vilikovský: Első és utolsó szerelem / Prvá a posledná láska, preklad: Margit Garajszki
Peter Juščák: … és ne feledd a hattyúkat! /… a nezabudni na labute!, preklad: Anikó Polgár
Dušan Mitana: Jelenés / Zjavenie, preklad: Imre Jakabbfy
Jana Bodnárová: Insomnia, preklad: Zsuzsa Tóth-Ozsvald
Alexandra Salmela: 27, avagy halál teszi a művészt / 27, alebo smrť robí umelca, preklad: Laura Bába
Anton Baláž: A feledés földje / Krajina zabudnutia, Transporty nádeje, preklad: Tamara Archlebová a Oľga Gály Lörinczová
Gustáv Murín: Maffia határok nélkül – Roháč és társai Budapesten /Mafia bez hraníc – Jozef Roháč a spol. v Budapešti, preklad: Erika Vályi Horváth
Jana Juráňová: Rendezetlen ügy / Nevybavená záležitosť, preklad: Erika Vályi Horváth
Uršula Kovalyk: A hűtlen nők utálják a tojást / Neverné ženy neznášajú vajíčka, preklad: Lilla Bolemant
Maroš Krajňak: Carpathia, preklad: Péter Böszörményi
Knihy pre deti
Monika Kompaníková: Mélytengeri mesék / Hlbokomorské rozprávky, Kiadó: Naphegy kiadó, preklad: Pénzes Tímea
Jana Juráňová: Boszimesék Újbanyavárról /Ježibaby z Novej Baby, preklad: Bolgár Katalin
Garajszki Margit: Bobula, preklad: Garajszki Margit
Alexandra Salmela: Mimi és Líza / Mimi a Líza, preklad: Polgár Anikó
Alexandra Salmela: Zsiráfmama és a többiek / Žirafia mama, preklad: Polgár Anikó
Antológie
Modern Dekameron: Huszadikszázadi szlovák novellák / Moderný dekameron. Slovenské poviedky 20. storočia, zostavila: Marta Součková
Férfi, nő, gyerek. Mai szlovák történetek. Muž, žena, dieťa. Slovenské príbehy zo súčasnosti
zostavil: Radoslav Passia
„Szlováknak lenni csodás…” / Byť Slovákom je nádherné…, zostavil: Németh Zoltán
Gyalogösvények a magasba / Vzdušné chodníky, zostavil a preložil: Tóth László. Kraus, Ondruš, Strážay, Haugová, Štrpka, Chmel, Hevier, Habaj.
Sokszínű városaink (Esszék szlovák szerzőktől szlovákiai városokról) / Rôznorodé mesto, zostavil: Szigeti László, preklad: Hushegyi Gábor, Karádi Éva
A szlovák kérdés ma: Zárt vagy nyitott Szlovákia / Slovenská otázka dnes, zostavil: Rudolf Chmel
História
Miroslav Michela: Trianon labirintusaiban / Trianonský labirint, Kiadó: OSZÖK
Eva Kowalská: Magyarországi rapszódia avagy Hajnóczy József tragikus története / Maďarská rapsódia alebo tragický príbeh Józsefa Hajnóczyho, Kiadó: OSZÖK
Časopisy (aktuálne čísla venované slovenskej tvorbe)
MAGYAR LETTRE INTERNATIONAL
JELENKOR/Revue svetovej literatúry
LÁTÓ
KALLIGRAM
Irodalmi szemle
OPUS folyóirat
ES melléklet
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Emma Donoghuová, Prevtelenie

Emma Donoghuová - Prevtelenie. Odmietajú jesť v mene vyšších cieľov...

27.03.2017 07:00

Emma Donoghuová je írsko-kanadská prozaička. Jej román Izba sa stal bestsellerom. Za scenár k rovnomennému filmu ju nominovali na Oscara. Teraz prichádza s novinkou Prevtelenie.

Martin Vlado: Zväčšovanie priestoru

Poézia sa črtá, na básni sa pracuje

27.03.2017 07:00

Impresie, zlomkovité príbehy a mikroreflexie Martina Vlada stoja na civilnom prejave a reči bežnej komunikácie. Taký ustálený súbor vlastností sa po dvadsiatich rokoch však nevyhne aj istému zvetrávaniu.

Daniel Fischer

Kniha týždňa: Keď veľkosť knihy rovná sa jej hodnote

26.03.2017 16:00

Pri prvom kontakte s knihou s lakonickým titulom Daniel Fischer prekvapí jej veľkosť a hmotnosť. Čitateľa však neskôr ohromí najmä jej obsah a výtvarné spracovanie.

turecko, referendum, nemecko

Turci v zahraničí začali hlasovať v referende o právomociach Erdogana

27.03.2017 12:31

Hlasovanie sa začalo na tureckých zastupiteľských úradoch v niektorých európskych krajinách a tiež na letiskách a hraničných priechodoch v Turecku.

navaľnyj

Na protestoch v Moskve zadržali tisíc ľudí, Navaľnyj pred súdom

27.03.2017 12:18

Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj predstúpil pred moskovský súd. Ak ho uzná za vinného, hrozí mu do 15 dní väzenia.

Generálna prokuratúra

Policajtov už nebudú vyšetrovať policajti

27.03.2017 12:00

Surový zákrok policajtov proti postrelenej vodičke, ktorá unikala pred hliadkou, by po novom nemali vyšetrovať iní policajti, ale prokurátori.

Stavba, rekonštrukcia, bývanie, dom

Obnovia Dom kultúry Lúky v Petržalke

27.03.2017 11:54

Súčasťou prvej etapy obnovy sú nová fasáda, zateplenie budovy, výmena časti okien a vynovený vstupný priestor.