Ľudská skazenosť je večná. Načo sa vzrušovať takými vecami, ako je systém presiaknutý korupciou, nevera a pohlavné choroby, nájomné vraždy a iné mafiánske praktiky, keď sú všade okolo a nemáme šancu s nimi čokoľvek urobiť? Dôležité je naučiť sa v nich chodiť.
Svireľnikovovi sa to podarilo. Nie je žiadnou obeťou, stojí nohami pevne na zemi a robí všetko tak, ako treba, aby si zabezpečil pohodlný život. Zrazu sa to však môže zmeniť.
Autor udržiava pomalý rytmus rozprávania s trochu ťažkopádnym rozbehom, popretkávaným udalosťami z minulosti, ktoré priamo súvisia s dianím v jeden konkrétny deň. Ukazuje, koľko sa toho za 36 hodín stane a rieši, koľko spomienok sa vtesná do hlavy jedného úspešného biznismena, strachujúceho sa o svoj život. Objavujú sa tu všetky dôležité osoby zo Svireľnikovovho okolia a jeho prenasledovateľ, tajný a neodbytný. Najhoršie je práve to, že ním môže byť ktokoľvek. Napätie je prítomné až do poslednej chvíle a napokon vyústi do prekvapujúceho záveru. Popritom tvaruje drsné prostredie s neľútostným bojom v biznise a vecnými vzťahmi, ktorému sa rovnako drsným spôsobom smeje do očí.
Vidíme dva svety, socialistický a kapitalistický, postavené nie proti sebe, ale vedľa seba, so všetkými špecifikami a tradíciami tejto krajiny. Naopak, kontrastné sú práve svety postáv, ten minulý a súčasný. Až filmovo sú kombinované časovo odlišné situácie a nastavujú tak svojim hrdinom zrkadlo, pred ktorým niet kam ujsť. Všetci sa meníme. Konáme podľa toho, akí sme, a nie, akí sme boli. Lásky prichádzajú a odchádzajú, rany bolia a hoja sa, kto chce byť idealistom, tomu sa môžeme vysmiať.
Populárny štýl a schematické postavy len zdôrazňujú celú iróniu. Dialógy sú často zdĺhavé, inokedy úplne zbytočné. Občas vysvetľujú už vysvetlené alebo ľahko predvídateľné, ale zároveň zrýchľujú tempo a posúvajú jednotlivé postavy do reálnej, ešte presvedčivejšej podoby.
Kritika sa vyslovuje v jasných pomenovaniach, možno až príliš. Zameriavanie sa na detaily a špecifické trefné prívlastky však dávajú textu iný rozmer. Upriamujú pozornosť práve na drobnosti, ktorých úlohou je zosmiešňovať. Uvedomujeme si, že nefunkčnosť systému je výhovorkou ignorantov i tých nenásytných. To, čo v skutočnosti absentuje, sú emócie.
Tento príbeh je o každodennosti, a teda o všetkom. O láske, skladajúcej sa zo životne dôležitých maličkostí, až kým sa tieto nezmenia na maličkosti všedné. O živote bez zásad v prehnitom svete tu ktosi výstižne hovorí: „Čo tam po zásadách, keď som frustrovaný?“
Takže čo so Svireľnikovom, s tou potvorou? Chvíľu trvá, kým sa mu človek dostane pod kožu, no potom ho už neopustí. Je nad vecou, nad tými, ktorí ho žiadajú o pomoc, aj nad tými, ktorých potrebuje podplatiť. Nad svojou bývalou ženou a mladou milenkou, nad bratom alkoholikom a skrachovanými priateľmi. Jediné, čomu sa nevyhne, je jeho mladosť, minulosť, pretože tú si nesie celý čas so sebou. A práve jeho premýšľanie ho robí skutočným, ľudským. Pretože človek nedokáže poslúchnuť radu: „Nikdy nerozmýšľaj o živote, ani on, ten sviniar, o nás nerozmýšľa!“
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Jurij Poľakov – Kráľ dubákov (Celý život a 36 hodín takmer osamelého muža), preklad Ján Štrasser, vydavateľstvo Marenčin PT, 2010, 408 s.
