Muž, ktorý sa nedožil slávy

Posledné roky života Stiega Larssona pripomínali jeho romány. Tvrdá práca v časopise Expo, ktorý sám založil a písal v ňom o pravicovom extrémizme, mu priniesla vyhrážky smrťou, prenasledovanie a nenávisť. Nečudo, že štyri mesiace po tom, čo do vydavateľstva odovzdal tri rukopisy, zomrel v novembri 2004 na infarkt.

22.09.2010 12:03
Stieg Larsson Foto:
Stieg Larsson
debata

Nasledoval obrovský úspech, z rukopisov je dnes celosvetovo slávna trilógia Millenium a z Larssona sa štyri roky po smrti stal bestesellerista. Bol druhým najpredávanejším autorom na svete v roku 2008. Do jari 2010 sa predalo vyše 30 miliónov výtlačkov jeho kníh.

Larssonovi rodičia boli príliš chudobní a mladí, aby sa o syna mohli starať, vyrastal preto u starých rodičov. Starý otec bol počas vojny v pracovnom tábore pre výrazne antifašistické názory, ktoré mali vplyv na malého Larssona.

Od konca 70. rokov začal Larsson prednášať o pravicovom extrémizme. Stal sa medzinárodne uznávaným odborníkom, okrem iného pracoval aj pre slávny Scotland Yard. Keď v roku 1995 neofašisti zabili vo Švédsku osem ľudí, bol jedným zo zakladateľov nadácie Expo. Zaoberala sa odhaľovaním neofašistov a ich aktivít. Od roku 1999 bol šéfredaktorom rovnomenného časopisu.
Keď v tom istom roku zabili extrémisti ľavicového odborára, polícia našla v byte vraha fotografie Larssona a jeho družky Evy Gabrielssonovej a zoznam plánovaných obetí. Odvtedy žil pár stále v strachu, nikdy sa na verejnosti neukazoval spoločne, na ich byte boli vo dne v noci spustené žalúzie. Do haly presťahovali zrkadlá, aby zmiatli prípadného strelca.

Súčasťou švédskeho politického života je aj teror a vraždy. Najznámejší je asi atentát na premiéra Olafa Palmeho v roku 1986 či zabitie Anny Lindhovej v roku 2003. Aj dnes patria švédski neofašisti k najorganizo­vanejším a najtvrdším v Európe a krajná pravica sa pred pár dňami dokonca dostala do parlamentu.

Únikom pred stresom sa Larssonovi stalo nočné písanie, relaxoval pri vymýšľaní zápletiek svojich románov a pri tvorbe mu pomáhala celoživotná láska Gabrielssonová, s ktorou sa ako 18-ročný zoznámil na demonštrácii proti vojne vo Vietname.
V románoch švédskeho prozaika sa v dobrom aj zlom odrážajú jeho aktivity a práca. Vidieť, že je novinár a jeho morálny odkaz niekedy zatieni pravidlá žánru. Naopak, jeho angažovanosť spôsobuje, že autor vie presne, o čom píše, a to dáva konaniu hrdinov dôveryhodnosť. Príťažlivý je aj jeho pozitívny pohľad a viera, že proti násiliu sa dá a má bojovať.

„Na trilógii Millennium ma upútal Larssonov pozitívny prístup aj k ťažkým témam. Larsson píše moderne. Z riadkov jeho románov cítiť, že je pôvodom novinár, neutápa sa v ťažkých opisoch prostredia, a píše k veci,“ povedal v rozhovore pre server kniznyweb.sk Jozef Zelizňák, ktorý trilógiu preložil do slovenčiny.

Príbeh muža, ktorý odišiel príliš skoro, však aj takmer šesť rokov po jeho smrti čaká na pointu. Larsson mal v notebooku, ktorý zostal u Evy Gabrielssonovej, rozpracovanú ďalšiu knihu. Keďže si svoju družku nikdy nezobral, všetky práva zdedila jeho rodina. Tá, ktorá sa počas života nikdy o jeho prácu a názory nezaujímala. Gabrielssonová je ochotná príbehy dokončiť, ak jej jeho príbuzní uznajú spoluautorstvo. No tí na to nechcú pristúpiť, hoci podľa jej tvrdenia predchádzajúce knihy písal pár spoločne.

Gabrielssonová, aj keď má finančné problémy, odmietla ponuku rodiny Stiega Larssona na 20 miliónov švédskych korún (asi dva milióny eur) a notebook s konceptom štvrtej knihy si nechala.

debata chyba