Autormi knihy Storočie Feiglerovcov s podtitulom Príbeh bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov (vydavateľstvo TRIO Publishing) sú Jana Pohaničová a Peter Buday. Aj graficky príťažlivo upravená publikácia vzbudzuje už na prvý pohľad túžbu zalistovať si v nej a – nesklame: čitateľ sa bude čudovať, čo všetko Feiglerovci v Bratislave postavili, aká je Bratislava pekná a aké mala šťastie na staviteľov v minulosti. Meno Feiglerovcov však nežije vo všeobecnom povedomí, hoci sú autormi – alebo sa o ne rôznym spôsobom pričinili – mnohých významných stavieb v našom hlavnom meste a okolí. Objekty poznáme, denne okolo nich chodíme, ale o ich tvorcoch toho veľa nevieme. Kostoly, cintoríny, vily, kaštiele, paláce, starodávne obytné domy, stanice, nemocnice, kaplnky, hotely aj divadlo – tam všade priložili ruku k dielu aj Feiglerovci. (Historickú budovu dnešného SND postavil podľa návrhu viedenských architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera, Ignatz Feigler st. za dva roky, čiže v rokoch 1884 – 1886.)
Pre chodca je priam rozkoš priradiť si k dobre známej stavbe meno staviteľa alebo architekta. V mnohých prípadoch sú to práve členovia tejto rodiny. Boli šikovní a veľmi sa im darilo – stavali, podnikali, mali aj tehelňu – v knižke je reprodukovaný aj daňový doklad o tom, čo dokazuje, že informácia o histórii rodiny ide do hĺbky. Feiglerovci priamo formovali tvár mesta, žiaľ, historický vývoj ich odkaz pritlmil, a tak sa často nespomínali. Domy, o ktoré sa zaslúžili, existovali a existujú ďalej, ale pre verejnosť sú anonymné. Po tejto knižke to už bude určite inak.
Feiglerovci boli rozvetvenou rodinou, formovaniu Bratislavy sa venovali viaceré generácie. Boli tam dvaja Ignatzovia, Alexander a ešte strýko Karol. Knižka pomôže vyznať sa aj v jednotlivých výhonkoch osvieteného rodu. Boli to na svoju dobu moderní tvorcovia, ktorí mali aktívny kontakt so svetom a poučili sa v európskych veľkomestách. Aj pavlačové domy napríklad stavali veľkoryso. Široké schodiská, veľa svetla, hygiena, to boli veci, na ktoré už v základoch dbali. Ich projekty boli odvážne a krásne ako napríklad kaštieľ Rusovce. Mnohé z feiglerovských obytných domov sú už zrúcané, ale niektoré sa zrekonštruovali a slúžia ďalej. Vynovený je aj tzv. Palugyayov palác z roku 1872 na konci Štefánikovej ulice.
Vytvoril ho Ignatz Feigler ml. s citom pre architektúru aj požiadavky objednávateľa. Bolo to rodinné a firemné sídlo obchodníka s vínom európskeho významu, a tak tam museli byť aj pivnice a podobné priestory. Zároveň bol palác zaujímavý aj po vzhľadovej stránke. V čase jeho vzniku boli v tejto časti mesta ešte samé vinohrady a palác sa na ich pozadí vynímal. Bol situovaný aj účelovo – neďaleko železnice a stanice, kde sa vyberalo mýto. Dnes je na začiatku výpadovky na Prahu, je obstavaný domami, pred ním je rušná križovatka a vodiči počas „červenej“ sa kochajú pohľadom naň. Podobne je to napríklad aj so stanicou Prvej konskej železnice v Bratislave, ktorá je tiež z dielne Feiglerovcov. Aj ona ozvláštňuje rušnú križovatku. Na obrázku v knihe sa pred ňou ešte pasie koza.
Feiglerovci zachytili obdobie veľkého rozmachu mesta. Riešili aj stanicu parnej železnice, továreň Dynamit – Nobel, továreň „Patrónka“, kasárne na Radlinského, ale boli aj pri riešení primaciálneho paláca Ostrihom, pri riešení farského kostola v Modre, synagógy na Zámockej ulici a podobne. Pri čítaní knižky sa človek dozvie veľa podrobností z dejín, objaví rôzne súvislosti, zistí, že doprava bola vždy problémom, že existovala rivalita medzi firmami, dočíta sa o funkcionároch mesta (kto bol kedy napríklad starostom) a podobné zaujímavé podrobnosti, ktoré oživujú históriu a menia vzťah súčasníkov k mestu. Málokto asi vie, že architekt Feigler navrhol aj komplex Univerzitnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici. Teraz je už tiež jej architektúra „pridusená“ mestom, na tesno obstavaná, ale kto sa postaví na jej nádvorie a poobzerá sa, uvidí, že projekt riešil skutočný majster!
Feiglerovci začínali ako bratislavskí murári, ale rodina sa rozvetvila a rástla aj po spoločenskej stránke. V knižke je obsiahnutý celý rod, osudy, dobové súvislosti a dohasínanie slávy, ktorú teraz vlastne kriesime, lebo slávni ľudia robia slávnym celé mesto.
