Šikula sa narodil v dedinke Dubová pri Modre na západnom Slovensku v rodine drevorubača. Uznávaný literát bol hrdý dedinčan, jeho zásadnou témou bol domov a srdcovou záležitosťou Hamrštíl – dom na modranskom kopci. Písal v ňom, vítal návštevy, vychovával dcéry a napokon i umrel. Jeho básnivé prózy voňajú modranským vínom a hladia drsnými rukami ufúľanými od lásky. Novela Nebýva na každom vŕšku hostinec ožila podľa jeho scenára vo filme Ľalie poľné. S Elom Havettom, ktorý sa zjavil ako kométa, tu zanechali jeden z najpôsobivejších filmov československej novej vlny – nespútanú oslavu slobody a čistú esenciu človečenstva.
Možno ste ako malí čítali Prázdniny so strýcom Rafaelom alebo poznáte poviedku o Vincovi, ktorý túži stať sa hudobníkom tak veľmi, až zakotví v dedinskej kapele ako hráč na heligóne. Režisér Otakar Krivánek ju prevtelil do rodinnej komédie Otec ma zderie tak či tak.
Na koncertoch sa netlieska, Možno si postavím bungalov či Povetrie – zbierky poviedok zo šesťdesiatych rokov, sú vzletnejšie, Šikula improvizuje, naznačuje. Novelu S Rozarkou napísal švihom za tri dni. V roku 1968 musel na dvadsať rokov kvôli cenzúre odložiť čerstvo napísaný román Ornament a začal pracovať na prvej časti románovej trilógie Majstri.
Český znalec slovenskej literatúry Emil Charous označil pokračovanie Ornamentu, román Veterná ružica (1995), za „Šikulovo myšlienkovo najhlbšie a štýlovo i štylisticky najdokonalejšie dielo“. Podľa neho sa tu snažil úmorne dopátrať princípov etiky v čase tvrdého socializmu, keď morálka strácala význam.
Šikula bol napoly spisovateľom a napoly hudobníkom. Pri písaní tieto dva princípy prepájal, čo sa stalo jeho poznávacím znamením. Slov sa dotýkal rytmicky, niekedy živelne revú, inokedy ticho cinkajú, vždy víria pár metrov nad zemou. Šikulovým osobným „vynálezom“ bola literárna etuda. Texty v zbierkach Heroické etudy pre kone či Pastierska kapsička sú syntézou črty, poviedky a lyrickej prózy.
Jeho dcéra Veronika Šikulová priznala, že sa doma topili v knihách. „Začala som písať, lebo som sa chcela otcovi zapáčiť,“ povedala. V jej básnivých prózach poletuje otec ako nočný motýľ. Tradícia pokračuje a Vincent Šikula sa môže vo svojej kúzelne zanedbanej nebeskej záhrade spokojne hojdať…
Foto: archív
3 X Vincent Šikula:
Šikula pochádzal z dvanástich súrodencov a takmer všetci boli umelecky nadaní.
Vyštudoval hru na lesnom rohu na Štátnom konzervatóriu.
V modranskej základnej umeleckej škole vyučoval hru na lesný roh.
