Miroslav Brück: Hotel Oáza

Próza básnika, inak vyučeného polygrafa žijúceho v Skalici, nastoľuje vzťahové problémy s dávkou dezilúzie z úpadku morálky.

27.06.2016 05:00
debata

"Vystúpil som vyššie, aby som vychutnal výhľad na rozparený rybník, kostolné veže a dymiace komíny moravskej elektrárne. Roztvorená náruč rovinatej krajiny odnášala Brčkove urážky do diaľav, už som sa na nikoho nehneval a zľahka som splynul s vyváženým priestorom. Kúsok odo mňa prebehol udychčaný chlapec s pomaľovaným šarkanom, vzduch zavoňal sírou a spálenými orechovými listami. Zostupoval som ľahší, takmer nehmotný a étericky čistý.

Miroslav Brück: Hotel Oáza

Miroslav Brück (1964)  prvýkrát publikoval v Novom slove mladých v roku 1983. „Okrem básní uverejňuje aj prozaické texty, recenzie a kultúrnu publicistiku. V povedomí literárnej verejnosti je však zafixovaný primárne ako básnik. Z biografických materiálov je známe, že sústavne žije a pracuje v Skalici. Zbierky vydáva v pravidelných štvorročných intervaloch. Tieto životno-občianske a literárno-kariérne okolnosti navodzujú v súvislosti s verejnou rolou autora význam priestorovej aj časovej stability. Jej analógiu v samotnej autorovej tvorbe predstavuje stabilita, konštantnosť motivicko-tematických, kompozičných aj výrazových parametrov, jej pozitívny vzťah k literárnej tradícii i k tzv. tradičným hodnotám,“ napísal o autorovi na stránke Literárneho informačného centra literárny vedec Jaroslav Šrank.

Modrý Peter

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Brück #Hotel Oáza